Bratislava 21. júla (TASR) - Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR by malo svoje rozhodnutia (o povolení prieskumnej ťažby) vydávať v kontexte všetkých zákonov SR, ako aj európskych a medzinárodných dohovorov, nemôže vydávať povolenia len podľa geologického zákona. Uviedla to dnes na brífingu strany Sloboda a Solidarita (SaS) poslankyňa Národnej rady (NR) SR Anna Zemanová (SaS), za účasti poslanca NR SR Martina Klusa (SaS), Martina Fecka (OĽaNO) a členov občianskeho združenia Aropane Rolanda Nogu a Vladimíra Ferka ku kauze ťažby ropy na severovýchodnom Slovensku spojenou s ťažobnou spoločnosťou Alpine Oil and Gas, s. r. o.

"Vyzývam pána ministra (životného prostredia Lászlóa Sólymosa (Most-Híd), pozn. TASR), aby opätovne, v súčinnosti so všetkými zložkami, ktoré sú v danej situácii zaangažované, či už je to štátna polícia, Slovenská inšpekcia životného prostredia, okresná prokuratúra v danom území, kým je čas, tieto rozhodnutia, ktoré boli vydané, ale ešte nenadobudli právoplatnosť, aby konania zastavil alebo prerušil a uložil minimálne podmienku, že pokiaľ nebude ukončená kontrola o zisťovaní vplyvov činnosti na životné prostredie, tak nie je možné pokračovať v akýchkoľvek prácach," zdôraznila Zemanová.

Pred brífingom SaS sa malo uskutočniť mimoriadne rokovanie parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. To sa nakoniec pre neprítomnosť viacerých koaličných, aj opozičných členov výboru nekonalo. "Ak by sa bol výbor zišiel, jeho výsledkom mal byť návrh uznesenia, ktorými žiadame šéfa MŽP, aby v danej veci konal tak, aby všetky rozhodnutia vydané po 11. februári 2015 boli preskúmané a pozastavené dovtedy, kým sa neuskutoční posudzovanie vplyvov (činnosti ťažobnej firmy) na životné prostredie," priblížila poslankyňa.

Podľa slov Rolanda Nogu sú povolenia vydané pre ťažobnú firmu nezákonné. "Potvrdilo sa, že (pracovníci firmy) nemali povolenia na vstupy na (preskúmavané) pozemky, čo potvrdila v súčasnosti aj firma samotná. Vo veci pokračuje niekoľko trestných stíhaní, MŽP napriek tomu predlžuje povolenia na prieskum na dotknutých územiach. Rezort životného prostredia podľa mojich vedomostí navyše vôbec nekomunikuje s políciou, ktorá má dôkazy o porušení zákona. Kontrola firmy Alpine Oil and Gas, ktorú momentálne vykonáva MŽP, bude podľa mňa smiešna a nedostatočná," doplnil Noga.

Benada: Občianski aktivisti vyvolávali nepokoj

"My vykonávame prieskum, nie ťažbu. Pravdepodobnosť, že by sa vrtom našlo nejaké ložisko (ropy a zemného plynu) je asi 25-%," uviedol pre TASR konateľ Alpine Oil and Gas Stanislav Benada, ktorý má podľa svojich slov asi 40-ročnú geologickú prax.

Až po dokončení prieskumu sa Slovenská republika podľa neho môže rozhodnúť, či začne proces súvisiaci s ťažbou. "Vtedy sa musia posúdiť aj dopady, predovšetkým na životné prostredie. V tejto chvíli sa o ťažbe nehovorí, teraz je potrebné dokončiť prieskum," podčiarkol Benada. Občianski aktivisti podľa jeho slov "veľmi sofistikovaným spôsobom vyvolávali určitý nepokoj" a klamlivo informovali obyvateľov obcí, napríklad o tom, že sa bude ťažiť bridlicový plyn, alebo že ťažbou sa poškodia pozemné vody, čo nie podľa Benadu pravda.

Prešovskí krajskí poslanci sa 20. júna 2016 na rokovaní zastupiteľstva postavili za pisateľov otvoreného listu, ktorí nesúhlasia s prieskumnými prácami na území, kde sa nachádzajú ložiská ropy a zemného plynu. Činnosť súvisí s aktivitami spoločnosti Alpine Oil and Gas, s.r.o., ktorá tu robí prieskum. Ide o územia v okresoch Bardejov, Svidník, Stropkov, Medzilaborce a Snina. V prijatom uznesení sa uvádza, že "PSK využije všetky svoje možnosti na presadenie vyňatia dotknutých obcí z prieskumných ťažobných území". Uznesenie podporili všetci prítomní poslanci.

MŽPSR: Odmieta politizáciu kauzy ťažby ropy na severovýchodnom Slovensku

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR odmieta politizáciu kauzy ťažby ropy na severovýchodnom Slovensku spojenú s ťažobnou firmou Alpine Oil and Gas, s.r.o. Uviedla to pre TASR rezortná hovorkyňa Petra Stano Maťašovská v reakcii na dnešný brífing strany Sloboda a Solidarita (SaS), pred ktorým sa malo k tejto kauze uskutočniť mimoriadne rokovanie parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. To sa nakoniec pre neprítomnosť viacerých koaličných aj opozičných členov výboru nekonalo.

Foto: Teraz.TV

"MŽP SR odmieta politizáciu tohto prípadu. Je pripravené na konštruktívnu odbornú diskusiu. Celú situáciu vníma pozorne a citlivo. Ubezpečujeme, že postupujeme podľa platnej legislatívy," spresnila Stano Maťašovská.

Rezort životného prostredia mal podľa nej záujem diskutovať o téme na dnešnom mimoriadnom zasadnutí Výboru Národnej rady (NR) SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. "Nerozumieme postupu opozície, ktorá iniciovala jeho zvolanie, napokon však neprišla v dostatočnom počte a napriek tomu, že sa výbor z dôvodu neuznášania schopnosti nekonal, zvolala tlačovú besedu k jeho záverom," podčiarkla.

Pripomenula, že ťažobná spoločnosť získala prvýkrát povolenie na prieskum ložísk ropy a horľavého zemného plynu v lokalite pred desiatimi rokmi. Súčasné povolenie MŽP na vykonanie geologického prieskumu na obdobie štyroch rokov sa v ničom neodlišuje od toho z roku 2006. "Nerozumieme preto tvrdeniam SaS, že geologické práce majú teraz zahŕňať aj vrty do hĺbky takmer 1500 metrov a čerpacie skúšky. Túto možnosť mala spoločnosť už od roku 2006, kedy jej ministerstvo povolilo vykonávať geologické práce vrátane hĺbkových vrtov," podčiarkla hovorkyňa MŽP.

Poznamenala, že v súčasnosti je na Slovensku vyše 80 prieskumných území a ani v jednom prípade sa nevyžadovalo posúdenie vplyvov na životné prostredie. "Súčasná právna úprava posudzovania vplyvov na životné prostredie (tzv. EIA), ako aj príslušných smerníc sa totiž nevzťahuje na činnosti vykonávané podľa geologického zákona, teda na prieskum," doplnila.

Cieľom geologického prieskumu je podľa nej zistiť, respektíve overiť existenciu ložísk nerastov, v tomto prípade ložísk ropy a horľavého zemného plynu, ktoré sa nachádzajú pod zemským povrchom. Vo fáze geologického prieskumu pritom nie sú k dispozícii presné údaje o geologických, ložiskových a hydrogeologických pomeroch územia. "Pre informáciu dopĺňame, že držiteľ prieskumného územia je povinný zaň platiť štátu. Polovica je príjmom Environmentálneho fondu a polovica príjmom dotknutých obcí. V tomto prípade bolo dotknutým obciam vyplatených vyše 1,8 milióna eur," informovala.

"Pripomíname, že v celom procese ide o geologický prieskum, nie o ťažbu. V prípade záujmu o ťažbu organizácia musí postupovať v zmysle banského zákona, ktorý je úplne iným procesom patriacim do kompetencie Ministerstva hospodárstva SR," dodala.