Za pozitívne kroky v ochrane životného prostredia považuje prijatie návrhu, aby sa kvalitné drevo nespaľovalo ako biomasa, alebo rozpútanie debaty o podzemných vodách.
Autor TASR
Bratislava 29. decembra (TASR) - Životné prostredie má obrovský vplyv na kvalitu života ľudí, napriek tomu je vo verejnej debate stále okrajovou témou. Myslí si to opozičná poslankyňa Národnej rady (NR) SR Anna Zemanová (SaS). Okrem nedostatkov v environmentálnej legislatíve považuje za veľký problém vymožiteľnosť práva v oblasti ochrany prírody.
V legislatíve jej najviac chýbajú moderné programy starostlivosti o les, efektívnejšia regulácia a kontrola kotlov a dostatočná verejná kontrola čistoty zásobární pitnej vody. Slovensko tiež podľa nej stále obchádza problematiku adaptácie na zmenu klímy. "Sme prví v prijímaní rôznych záväzných dokumentov, ktoré sa následne neprenášajú do praxe. Plnenie Agendy 2030 vláda stále odsúva," konštatovala pre TASR. Ide podľa nej najmä o chýbajúce krajinárske opatrenia zamerané na opatrenia na zadržiavanie vody v krajine.
Za pozitívne kroky v ochrane životného prostredia považuje prijatie návrhu, aby sa kvalitné drevo nespaľovalo ako biomasa, alebo rozpútanie debaty o podzemných vodách. "Minister sa rozhýbal. Prijal náš impulz a predložil zákon o ochrane Žitného ostrova, ktorý má síce mnohé chyby, ale minimálne naznačuje vôľu začať sa problémom znečistenej zásobárne pitnej vody zaoberať," povedala poslankyňa.
Zemanová tiež víta, že sa otvára debata na tému ochrany prírody. S hodnotením návrhu novely zákona z dielne Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR chce však počkať. "Momentálne je však na stole veľké množstvo pripomienok z každej strany, nie je zhoda ani medzi rezortmi," upozorňuje.
Myslí si tiež, že existujú lepšie riešenia boja s odpadom ako zálohovanie PET fliaš a plechoviek, ktoré navrhuje envirorezort. "Napríklad výkup plastových fliaš cez určené zberné miesta, ktoré by boli pre spotrebiteľa komfortnejšie a zároveň by mali rovnaký efekt. Ľudia by sa nemuseli trápiť tým, že fľaše musia byť neporušené a nedeformované a zároveň by sa to vzťahovalo na všetky fľaše (aj zo zahraničia)," vysvetľuje. Na ministra chce tlačiť, aby predstavil aj iné alternatívy.
V legislatíve jej najviac chýbajú moderné programy starostlivosti o les, efektívnejšia regulácia a kontrola kotlov a dostatočná verejná kontrola čistoty zásobární pitnej vody. Slovensko tiež podľa nej stále obchádza problematiku adaptácie na zmenu klímy. "Sme prví v prijímaní rôznych záväzných dokumentov, ktoré sa následne neprenášajú do praxe. Plnenie Agendy 2030 vláda stále odsúva," konštatovala pre TASR. Ide podľa nej najmä o chýbajúce krajinárske opatrenia zamerané na opatrenia na zadržiavanie vody v krajine.
Za pozitívne kroky v ochrane životného prostredia považuje prijatie návrhu, aby sa kvalitné drevo nespaľovalo ako biomasa, alebo rozpútanie debaty o podzemných vodách. "Minister sa rozhýbal. Prijal náš impulz a predložil zákon o ochrane Žitného ostrova, ktorý má síce mnohé chyby, ale minimálne naznačuje vôľu začať sa problémom znečistenej zásobárne pitnej vody zaoberať," povedala poslankyňa.
Zemanová tiež víta, že sa otvára debata na tému ochrany prírody. S hodnotením návrhu novely zákona z dielne Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR chce však počkať. "Momentálne je však na stole veľké množstvo pripomienok z každej strany, nie je zhoda ani medzi rezortmi," upozorňuje.
Myslí si tiež, že existujú lepšie riešenia boja s odpadom ako zálohovanie PET fliaš a plechoviek, ktoré navrhuje envirorezort. "Napríklad výkup plastových fliaš cez určené zberné miesta, ktoré by boli pre spotrebiteľa komfortnejšie a zároveň by mali rovnaký efekt. Ľudia by sa nemuseli trápiť tým, že fľaše musia byť neporušené a nedeformované a zároveň by sa to vzťahovalo na všetky fľaše (aj zo zahraničia)," vysvetľuje. Na ministra chce tlačiť, aby predstavil aj iné alternatívy.