Vyjednávanie v ekonomickej sfére medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ bude podľa ťažké, hovorí.
Autor TASR
Bratislava 1. februára (TASR) – Tento rok sa odchodom Spojeného kráľovstva z Európskej únie (EÚ) mnoho vecí nezmení, pretože vstupujeme do prechodného obdobia a nie do tvrdého brexitu, kde by doslovne padli závory a obchod a spolupráca by sa takmer zastavili. Pre TASR to uviedol politológ a rektor na Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií (BISLA) Samuel Abrahám.
Zároveň objasnil dôvody, pre ktoré mohlo chcieť Spojené kráľovstvo odísť z EÚ. "Británia má svoju imperiálnu históriu, prepojenie na krajiny Commonwealthu a USA. Užšie a užšie prepojenie na EÚ bolo mnohými vnímané, že Británia stráca kontrolu nad svojou suverenitou. Väčšinou to nie je pravda, pretože EÚ je voľné zoskupenie štátov, ktoré môžu veci postupne meniť a EÚ sa musí prispôsobiť jednotlivým členom, pretože každý člen má vo veľa prípadoch právo veta. Nešťastné referendum z roku 2016 malo umlčať rebelov v konzervatívnej strane, ale vďaka okolnostiam a množstvu klamstiev sa podarilo vyhrať zástancom brexitu," povedal. Doplnil, že referendum sa udialo počas utečeneckej krízy a to poskytlo populistom ako Nigel Farage skvelú príležitosť vyvolať strach flagrantnými klamstvami.
"Na druhej strane, do Británie chce isť množstvo občanov EÚ a samozrejme ešte viac tých zvonka. To vytvára obrovský tlak na veľkorysý sociálny a zdravotný systém. A mnoho Britov, hlavne stredná a nižšia vrstva, mala pocit nespravodlivosti, že oni stratia prácu a sociálny systém využívajú prisťahovalci. Na tomto dokázali populisti úspešne pracovať," podotkol.
Brexit však bol podľa Abraháma napriek tomu šok. "Mnohým je jasné, že členstvo v EÚ prináša viac benefitov ako strát pre celú krajinu. Ľudia však menej pozerajú na makroekonomické ukazovatele ako do svojej peňaženky a okolo seba," upozornil.
Vyjednávanie v ekonomickej sfére medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ bude podľa Abraháma ťažké, pretože obe strany budú chcieť pokračovať v obchode bez veľkých prekážok a Škóti a Severní Íri budú tlačiť na Westminster, aby sa vyjednala čo najslabšia colná únia. "Na druhej strane, EÚ musí chrániť svoje obchodné záujmy a colnú úniu budú podmieňovať tým, aby si Británia nevyberala len tie časti a podmienky, ktoré jej vyhovujú, ale aj tie, ktoré budú len ťažko spĺňať. EÚ jednoducho nemôže urobiť špeciálnu výnimku pre Britániu. Zároveň, a to je dobre, nebude taká snaha Britániu „potrestať“, aby sa odradili iní členovia EÚ, ktorí by poškuľovali po nejakom exite. Tie konflikty v rámci Británie, ako aj v rámci konzervatívnej strany sa budú postupne vracať, ako sa budeme približovať k 31. decembru 2020," uzavrel.
Zároveň objasnil dôvody, pre ktoré mohlo chcieť Spojené kráľovstvo odísť z EÚ. "Británia má svoju imperiálnu históriu, prepojenie na krajiny Commonwealthu a USA. Užšie a užšie prepojenie na EÚ bolo mnohými vnímané, že Británia stráca kontrolu nad svojou suverenitou. Väčšinou to nie je pravda, pretože EÚ je voľné zoskupenie štátov, ktoré môžu veci postupne meniť a EÚ sa musí prispôsobiť jednotlivým členom, pretože každý člen má vo veľa prípadoch právo veta. Nešťastné referendum z roku 2016 malo umlčať rebelov v konzervatívnej strane, ale vďaka okolnostiam a množstvu klamstiev sa podarilo vyhrať zástancom brexitu," povedal. Doplnil, že referendum sa udialo počas utečeneckej krízy a to poskytlo populistom ako Nigel Farage skvelú príležitosť vyvolať strach flagrantnými klamstvami.
"Na druhej strane, do Británie chce isť množstvo občanov EÚ a samozrejme ešte viac tých zvonka. To vytvára obrovský tlak na veľkorysý sociálny a zdravotný systém. A mnoho Britov, hlavne stredná a nižšia vrstva, mala pocit nespravodlivosti, že oni stratia prácu a sociálny systém využívajú prisťahovalci. Na tomto dokázali populisti úspešne pracovať," podotkol.
Brexit však bol podľa Abraháma napriek tomu šok. "Mnohým je jasné, že členstvo v EÚ prináša viac benefitov ako strát pre celú krajinu. Ľudia však menej pozerajú na makroekonomické ukazovatele ako do svojej peňaženky a okolo seba," upozornil.
Vyjednávanie v ekonomickej sfére medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ bude podľa Abraháma ťažké, pretože obe strany budú chcieť pokračovať v obchode bez veľkých prekážok a Škóti a Severní Íri budú tlačiť na Westminster, aby sa vyjednala čo najslabšia colná únia. "Na druhej strane, EÚ musí chrániť svoje obchodné záujmy a colnú úniu budú podmieňovať tým, aby si Británia nevyberala len tie časti a podmienky, ktoré jej vyhovujú, ale aj tie, ktoré budú len ťažko spĺňať. EÚ jednoducho nemôže urobiť špeciálnu výnimku pre Britániu. Zároveň, a to je dobre, nebude taká snaha Britániu „potrestať“, aby sa odradili iní členovia EÚ, ktorí by poškuľovali po nejakom exite. Tie konflikty v rámci Británie, ako aj v rámci konzervatívnej strany sa budú postupne vracať, ako sa budeme približovať k 31. decembru 2020," uzavrel.