Bratislava 28. marca (SkolskyServis.sk) - Práca učiteľov je náročná, vyžadujúca si vysoké nasadenie, zároveň je krásna a ušľachtilá. Všetci sme boli žiakmi a často si spomíname na školu, školské časy a učiteľov, ktorí nás učili nielen písať a čítať, odovzdávali nám svoje vedomosti a skúsenosti, ale nás formovali a snažili sa nám ukázať správnu cestu životom.
Takto si na svojich učiteľov spomínajú známe osobnosti:
Adam Ďurica - spevák Adam Ďurica, archívne fotoFoto: TASR
Na všetkých učiteľov spomínam pozitívne. Môžem povedať, že som mal na učiteľov naozaj šťastie. Mal som rad tých, ktorí boli tvrdí ale féroví a svojim spôsobom boli aj osobnosťami. Ale najčastejšie si spomeniem na moju mamu, ktorá pôsobila dlhé roky ako učiteľka a keďže ma aj učila, tak pri nej som videl aj tú druhú tvár, že každá učiteľka je aj mama a každý učiteľ je aj otec a že svojich žiakov majú radi aj keď musia byť prísni, aby ich za ten rok aj niečo naučili.
Eduardo Duran - Mexičan, cestovateľ a bývalý učiteľ Foto: Školský servis
Vyštudovaný inžinier, ktorý precestoval takmer celý svet, bol vo svojom rodnom Mexiku učiteľom matematiky. Pri svojich potulkách svetom objavil aj naše malé Slovensko a žije tu už niekoľko rokov. Na svoje učiteľovanie si rád spomína. Aj keď v Mexiku Deň učiteľov nemajú, prácu pedagógov si vážia každý deň. Možno je to tak aj preto, že vzťah žiaka a učiteľa je založený na priateľstve. To však ale neznamená, že by učitelia nemali rešpekt. Aj Eduardo mal s deťmi pekný vzťah. Snažil som sa byť k deťom milý, aby chodili do školy radi a boli šťastné. Mojim krédom bolo, keď budú deti šťastné každý deň, budú šťastné celý život.
Rozdiel medzi slovenskými deťmi a malými Mexičanmi nevidí. Aj keď žijú v rozdielnych spoločenských a kultúrnych podmienkach v jednom sú deti rovnaké - chcú byť šťastné a chcú sa hrať.
Ivana Kuxová, členka Činohry SND Foto: Youtube screenshot Mala som skvelú učiteľku klavíra, ktorej som na konci školského roka nosila pivo s mašličkou. Hocikedy sadla za klavír miesto mňa – ja som sa postavila a stepovala na katedre.
Peter Martinček van Grob - slovenský hudobný skladateľ Foto: Školský servis
Je veľmi ťažké spätne po toľkých rokoch si vybrať obľúbeného učiteľa, nakoľko som ich stretol množstvo a dali mi veľa do života. Preto by som chcel spomenúť troch úžasných profesorov, ktorí formovali moje skladateľské budúce povolanie. Na konzervatóriu to bol PhDr. Juraj Pospíšil, ktorý ma zasvätil do do prvých "tajov" kompozície a dal mi prvé základy techniky , na VŠMU som mal to šťastie, že som sa stal posledným študentom národného umelca Prof. Dezidera Kardoša, u ktorého som absolvoval tzv. Meisterschule, a ktorý svojim ľudským až otcovským prístupom ma utvrdil v tom, že som si vybral správnu cestu - stať sa skladateľom. A v neposlednom rade si chcem ešte spomenúť na moju stáž v talianskej Siene, kde mi fantastický pedagóg a významný skladateľ F. Donathoni otvoril bránu môjho rozhľadu do celého sveta. Bohužiaľ ani jeden z mojich pedagógov už nie je medzi nami,ale dúfam,že sa raz znova stretnem s nimi v "hudobnom" nebi. Ďakujem Vám moji PÁNI profesori za všetko.
Romina Kołodziej, vedúca sólistka Baletu SND
Pre mňa je najlepšou spomienkou na školské časy obdobie, kedy bola mojou triednou moja mama. Bolo to ešte v škôlke, kedy som mala 5 rokov a za najlepšiu učiteľku považujem ju, pretože mi vždy opakovala, že sa vlastne učím pre život a nie pre školu. A za všetko čo dnes mám a viem, vďačím jej... preto je mojim najlepším učiteľom.
Martin Harich - spevák Martin HarichFoto: Tomáš Gerši/TASR
U mňa to vždy záviselo od toho, ako mal, ktorý učiteľ rád hudbu. Od základky som robil v škole všetko, čo sa (samozrejme okrem usilovného učenia) dalo. Točili sme s kamarátmi filmy, pripravovali školský časopis, rádio… Dokonca som raz do školy dotrepal obrovský vlak z papiera, na ktorom moji spolužiaci sedeli a desiatovali. Učitelia chápali, že moja budúcnosť zrejme nespočíva v oblasti akademických úspechov, a tak sme vychádzali takmer vždy super.
Na strednej sme mali úžasného triedneho - geografa - cestovateľa prstom na mape, ktorý vždy vedel opísať krajinu tak, že sme cítili jej vôňu vo vzduchu. Rád spomínam na nášho slovenčinára - profesora Marka, od ktorého som dostal prvú päťku v živote, ale vždy ma chápal! Nikdy nezabudnem na profesora hudobnej výchovy, ktorý mi vždy po zazvonení vložil do ruky gitaru so slovami “Hraj!” a ja som hral všetko, čo mi spolužiaci nadiktovali, až kým nezazvonilo opäť. A nikdy nezabudnem na pani profesorku Šiarníkovú - profesorku výtvarnej, s ktorou som celé hodiny dokázal viesť siahodlhé debaty o snoch, ktorá celé hodiny počúvala naše prvé tóny zo školskej miestnosti s klavírom a bola prvou ženou, ktorá ma kedy pozvala na kávu. Strašne som sa hanbil ísť. Doteraz som sa neodvážil, ale vždy mi to s úsmevom pripomenie, keď sa na ulici, v mojom rodnom Liptovskom Mikuláši, stretneme.
Svetlanna - speváčka
Doteraz pre mňa mojou NAJ učiteľkou bola moja triedna zo základnej školy, Mgr. Ivana Hubáčová, s ktorou som mala možnosť tráviť čas nielen v škole ale aj každé letné prázdniny v CK Tramtária, kde zo mňa po čase vychovali táborovú vedúcu. Vždy mi bola oporou a akoby takou náhradnou mamou.
Vašek Bláha kapela Divokej Bill Kapela Divokej Bill počas koncertu.Foto: TASR/František Iván
"Nejradši vzpomínám na našeho učitele fyziky a chemie pana Procházku, měl přezdívku Piškot a byl to opravdu veselý chlapík a i když v době kdy mne učil byl už asi tak padesátiletý, byl to rebel. S námi se moc
nemazal, trestal zásadně štulcem, to je takové škrtnutí klouby ruky za uchem, ale byl spravedlivý vtipný a námi milovaný. Vzpomínám na jeden jeho veselý a pohotový fórek ... píšeme písemku, ticho jak v kostele a najednou z ničeho nic spadla ze zdi tabulka chemických prvku, Piškot chvilku koukal a pak povídá ... Hoppkirk :-) Nevím jestli si pamatujete na seriál Rendel a Hoppkirk který v tý době běžel, o dvou policajtech z nichž jeden byl neviditelný duch :-) Těch fórů bylo hromada a moc rád na ně vzpomínám, ale to už je dávno :-( směje se Vašek DB"
Patrik Sykora z kapely The Paranoid
Ja najradšej spomínam na triednu učiteľku Zuzanu Kováčovú z 5. až 9. ročníka na základnej škole, s ktorou sme mali v triede super vzťah. Párkrát sme boli u nej na káve mimo školy, boli sme tak trochu VIP, vtedy sme sa tak cítili. Občas ju chodím pozrieť a vždy sa moc poteším, že stále tak super vychováva nových žiakov.
Igor Belaj spevák z kapely The Paranoid
Najviac a najradšej si spomínam na pána profesora Gabriela Kovácsa z Gymnázia Nové Zámky, kam som chodil. Učil ma literatúru, slovenčinu a nosku a jeho hodiny ma vždy veľmi bavili a vždy som si z nich niečo odniesol aj vďaka skvelým diskusiám, ktoré si poväčšine pamätám až do dnes. Okrem toho som vždy mal vzťah k literatúre, gramatike a psychológii a možno je to aj vďaka nemu a jeho štýlu učenia.
Layla - speváčka
V mojich spomienkach na školské časy ostane vždy najvýraznejšie pani profesorka Mária Drozdová, ktorá bola našou triednou na ŠKIŠ. Vnímala som ju ako veľmi ľudskú a spravodlivú osôbku a mala k študentom veľmi dobrý prístup. Dokázala zabaviť, naučiť a motivovať. To všetko by mal profesor alebo učiteľ spĺňať. :) “
Billy Hollywood /H16
Jedna z učiteliek, na ktorú aj po rokoch spomínam, bola moja slovenčinárka na základnej škole. Vždy mi hovorila, že zo mňa nikdy nič nebude a keď sa nebudem poriadne učiť slovenčinu, tak sa budem podpisovať troma krížikmi. Hádal som sa s ňou, že gramatiku nikdy potrebovať nebudem. Ak by bolo historicky pár veci inak, tak by sme všade písali mäkké I, tak prečo sa to učiť? Jasne, že ma nepochopila, ale vďaka nej, môj civilný podpis pripomína krížik. Takže v konečnom dôsledku ovplyvnila môj život dosť hahaha.
Branislav Bajza z kapely Polemic PolemicFoto: ACCESS Production
Hlavne spomínam na nášho triedneho učiteľa Borisa Kusendu, ktorý bol, ako sa v jednej slovenskej pesničke spieva - Ján Amos Jeanový. Mal dosť vysokú empatiu k našim pubertálnym náladám a úletom, veľa problémov nám "vyžehlil" ale pritom nestratil vysokú mieru autority voči nám. Škoda, že už nie je medzi nami. V mladom veku nás opustil v Kanade v roku 2007
Jakub Petraník - spevák
Na základnej škole som mal úžasnú triednu učiteľku Sylviu Rojakovú. Boli sme jej úplne prví žiaci a mala k nám veľmi špecifický vzťah.Tým, že som bol drzák, tak ma mnohokrát zachraňovala z problémov. Na konci 9. ročníka sme pri rozlúčke plakali celá trieda.... Dodnes som s touto učiteľkou v kontakte.
Peter “PETKO” Opet
Okamžite sa mi vynorila učiteľka slovenského jazyka a literatúry na strednej priemyselnej škole. Jej meno mi už vyšumelo, ale jej legendárnu vetu z diktátu pre tretiakov si pamätám dodnes: Dám si acylpirín, alebo si radšej zvarím dve deci vína značky Müller Thurgau?
