Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zmenou administratívneho usporiadania by sa podľa MF SR uvoľnilo 7,6 až 37,2 miliónov eur ročne, ktoré by sa mohli využiť efektívnejšie.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 10. júla (TASR) – Bratislava a Košice by mohli fungovať efektívnejšie, stačilo by zmeniť ich administratívne usporiadanie. Tým by sa podľa Ministerstva financií (MF) SR uvoľnilo niekoľko miliónov eur ročne. Obe mestá totiž majú relatívne vysoké jednotkové náklady na výkon správy, upozornil rezort financií.
Zmenou administratívneho usporiadania by sa podľa MF SR uvoľnilo 7,6 až 37,2 miliónov eur ročne, ktoré by sa mohli využiť efektívnejšie, napríklad na výstavbu materských škôlok, domovov sociálnych služieb či opravu ciest. "Bratislava by tak mohla získať 5 až 19,9 miliónov eur ročne v závislosti od zvoleného modelu zmeny administratívneho usporiadania. V prípade Košíc by to bolo 2,6 až 17,3 miliónov eur ročne," priblížil rezort financií. Zároveň poukázal na to, že tieto financie by stačili ročne na výstavbu 10 až 50 dvojtriednych škôlok alebo na opravenie a udržiavanie 7,1 až 35,6 štvorcových kilometrov ciest v správe obcí.
Bratislava a Košice majú tzv. dvojúrovňovú samosprávu, to znamená magistrát a mestské časti. Hlavné mesto SR má 17 mestských častí a metropola východu 22, pričom každá mestská časť má svojho starostu a mesto ako celok primátora. "V Bratislave je počet poslancov v mestských častiach a magistráte 317 a v Košiciach 221. Na porovnanie Kodaň, ktorá je veľkosťou podobná Bratislave, má 55 poslancov," uviedol rezort financií s tým, že obe mestá tak majú relatívne vysoké jednotkové náklady na výkon správy.
Ušetrenie finančných prostriedkov by sa podľa ministerstva mohlo realizovať napríklad zmenou usporiadania samosprávy podľa modelu Veľké mesto. "V tomto prípade by sa do Bratislavy a Košíc pridružili aj satelitné obce. V prípade Bratislavy sú to obce v okresoch Malacky, Pezinok a Senec. Pri Košiciach sú to obce v okrese Košice okolie," konštatuje rezort financií, podľa ktorého je hlavné mesto v niektorých krajinách súčasne aj krajom alebo spolkovou krajinou. Príkladom je Praha, Viedeň či Londýn.
Ďalšou možnosťou je podľa MF SR zlúčenie kompetencií mesta Bratislava a vyššieho územného celku (VÚC), ktoré sa v mnohých oblastiach prekrývajú. Po zlúčení by sa tak rozhodovalo na jednom mieste napríklad o celom regionálnom školstve.
Rezort financií sa domnieva, že by sa dalo uvažovať aj o zmene usporiadania samosprávy Bratislavy a Košíc na jednu úroveň riadenia bez mestských častí, čím by sa uvoľnila časť výdavkov na výkon správy mestských častí. "Počet poslancov bude totožný s počtom poslancov súčasného magistrátu hlavného mesta. Zastupiteľstvá mestských častí by sa nevolili," opisuje možný scenár MF SR.
Cestou by mohol byť aj model okresov, konštatuje rezort financií. V tomto modeli by sa spojili mestské časti Bratislavy a Košíc do súčasných okresov. Z terajších 17 mestských častí Bratislavy by tak vzniklo päť. V prípade Košíc by z terajších 22 mestských častí vznikli štyri.
Otázkou počtu mestských častí (MsČ) v Košiciach sa v tomto volebnom období súčasné vedenia mesta už neplánuje zaoberať. V reakcii na analýzu Inštitútu finančnej politiky na Ministerstve financií SR to pre TASR uviedol vedúci komunikačného referátu mesta Košice Jozef Marko. Z analýzy okrem iného vyplýva, že Košice by zmenou administratívneho usporiadania mohli získať 2,6 až 17,3 milióna eur ročne.
Košice majú v súčasnosti 22 MsČ. "Nebolo to tak dávno, čo sa vedenie mesta snažilo zredukovať ich počet a znížiť administratívne náklady na fungovanie 22 mestských častí. Jeho snahou bolo dokonca spojiť referendum o tejto otázke s voľbami do Národnej rady SR, aby sa zvýšila pravdepodobnosť, že Košičania vyjadria svoj občiansky postoj k tejto dôležitej otázke v úspešnom referende. Žiaľ, tento návrh nenašiel podporu v Mestskom zastupiteľstve v Košiciach," vysvetlil Marko s tým, že mestskí poslanci nenašli zhodu na riešení počtu mestských častí.
Zmenou administratívneho usporiadania by sa podľa MF SR uvoľnilo 7,6 až 37,2 miliónov eur ročne, ktoré by sa mohli využiť efektívnejšie, napríklad na výstavbu materských škôlok, domovov sociálnych služieb či opravu ciest. "Bratislava by tak mohla získať 5 až 19,9 miliónov eur ročne v závislosti od zvoleného modelu zmeny administratívneho usporiadania. V prípade Košíc by to bolo 2,6 až 17,3 miliónov eur ročne," priblížil rezort financií. Zároveň poukázal na to, že tieto financie by stačili ročne na výstavbu 10 až 50 dvojtriednych škôlok alebo na opravenie a udržiavanie 7,1 až 35,6 štvorcových kilometrov ciest v správe obcí.
Bratislava a Košice majú tzv. dvojúrovňovú samosprávu, to znamená magistrát a mestské časti. Hlavné mesto SR má 17 mestských častí a metropola východu 22, pričom každá mestská časť má svojho starostu a mesto ako celok primátora. "V Bratislave je počet poslancov v mestských častiach a magistráte 317 a v Košiciach 221. Na porovnanie Kodaň, ktorá je veľkosťou podobná Bratislave, má 55 poslancov," uviedol rezort financií s tým, že obe mestá tak majú relatívne vysoké jednotkové náklady na výkon správy.
Ušetrenie finančných prostriedkov by sa podľa ministerstva mohlo realizovať napríklad zmenou usporiadania samosprávy podľa modelu Veľké mesto. "V tomto prípade by sa do Bratislavy a Košíc pridružili aj satelitné obce. V prípade Bratislavy sú to obce v okresoch Malacky, Pezinok a Senec. Pri Košiciach sú to obce v okrese Košice okolie," konštatuje rezort financií, podľa ktorého je hlavné mesto v niektorých krajinách súčasne aj krajom alebo spolkovou krajinou. Príkladom je Praha, Viedeň či Londýn.
Ďalšou možnosťou je podľa MF SR zlúčenie kompetencií mesta Bratislava a vyššieho územného celku (VÚC), ktoré sa v mnohých oblastiach prekrývajú. Po zlúčení by sa tak rozhodovalo na jednom mieste napríklad o celom regionálnom školstve.
Rezort financií sa domnieva, že by sa dalo uvažovať aj o zmene usporiadania samosprávy Bratislavy a Košíc na jednu úroveň riadenia bez mestských častí, čím by sa uvoľnila časť výdavkov na výkon správy mestských častí. "Počet poslancov bude totožný s počtom poslancov súčasného magistrátu hlavného mesta. Zastupiteľstvá mestských častí by sa nevolili," opisuje možný scenár MF SR.
Cestou by mohol byť aj model okresov, konštatuje rezort financií. V tomto modeli by sa spojili mestské časti Bratislavy a Košíc do súčasných okresov. Z terajších 17 mestských častí Bratislavy by tak vzniklo päť. V prípade Košíc by z terajších 22 mestských častí vznikli štyri.
Otázkou počtu mestských častí (MsČ) v Košiciach sa v tomto volebnom období súčasné vedenia mesta už neplánuje zaoberať. V reakcii na analýzu Inštitútu finančnej politiky na Ministerstve financií SR to pre TASR uviedol vedúci komunikačného referátu mesta Košice Jozef Marko. Z analýzy okrem iného vyplýva, že Košice by zmenou administratívneho usporiadania mohli získať 2,6 až 17,3 milióna eur ročne.
Košice majú v súčasnosti 22 MsČ. "Nebolo to tak dávno, čo sa vedenie mesta snažilo zredukovať ich počet a znížiť administratívne náklady na fungovanie 22 mestských častí. Jeho snahou bolo dokonca spojiť referendum o tejto otázke s voľbami do Národnej rady SR, aby sa zvýšila pravdepodobnosť, že Košičania vyjadria svoj občiansky postoj k tejto dôležitej otázke v úspešnom referende. Žiaľ, tento návrh nenašiel podporu v Mestskom zastupiteľstve v Košiciach," vysvetlil Marko s tým, že mestskí poslanci nenašli zhodu na riešení počtu mestských častí.
