Bratislava 11. mája (TASR) - Medzinárodná spolupráca má význam aj v rámci ochrany verejného zdravia pred šírením nového koronavírusu. Po tom, ako sa štáty vyrovnajú s nákazou v rámci vlastných hraníc, bude podstatná hlavne spolupráca na minimalizovaní rizika opätovného prenosu z iných štátov. Poukazuje na to Správa o dosiahnutých výsledkoch v národných prioritách implementácie Agendy 2030, ktorú predložil do medzirezortného pripomienkového konania Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII).

Medzinárodnú spoluprácu a ukotvenie SR v Európskej únii a systéme kolektívnej obrany v rámci NATO je potrebné všestranne posilňovať. Podľa správy by mali tieto procesy zahŕňať aj zvýšenie kapacít krízového manažmentu, interoperability ozbrojených síl, schopnosti transformácie a adaptácie na nové druhy hrozieb a výziev.

Vďaka zriadeniu Národného centra kybernetickej bezpečnosti v rámci Národného bezpečnostného úradu došlo k rozšíreniu spôsobilostí SR pri riešení kybernetických bezpečnostných incidentov na celoštátnej úrovni. "Nový zákon o kybernetickej bezpečnosti vytvoril rámec aj pre posilnenie vojenského spravodajstva o nové Centrum pre kybernetickú obranu SR," vymenúva správa. Dopĺňa, že inštitucionálne zabezpečenie a systém riadenia incidentov kybernetickej bezpečnosti vo verejnej správe boli podporené aj masívnymi investíciami.

Koncepcia pre boj proti hybridným hrozbám z roku 2018 definovala úlohy inštitucionálneho rámca národného kontaktného miesta i kooperačného centra pre hybridné hrozby. Podľa správy v nej však chýbalo formulovanie jasnej stratégie v oblasti opatrení na zvyšovanie odolnosti voči hybridným hrozbám. "Neschválenie novej bezpečnostnej stratégie štátu zo strany Národnej rady SR nie je taktiež znakom pevných pozícií a dostatočných ambícií reagovať na meniace sa bezpečnostné prostredie," dodávajú autori správy.

Jasná stratégia a koncepčné uchopenie úloh by mohli v ďalšom období posilniť odolnosť štátu voči ďalším bezpečnostným hrozbám. Napríklad v oblastiach prevencie a minimalizácie prejavov extrémizmu, nenávistných prejavov na internete či prírodných a technologických katastrof, nových chorôb a iných hrozieb spôsobených zmenou klímy neboli zaznamenané zásadnejšie posuny, konštatuje materiál.