Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zo správy vyplýva, že pedagogickí a odborní zamestnanci museli vyvinúť veľkú dávku kreativity a flexibility pri zabezpečovaní výchovno-vzdelávacieho procesu formou online výučby.
Autor TASR
Bratislava 7. augusta (TASR) - Pandémia ochorenia COVID-19 priniesla príležitosť pre významné prehodnotenie obsahu a formy vzdelávania. Zároveň poukázala aj na nepripravenosť štátu zabezpečiť vzdelávanie pre všetky deti online formou. Vyplýva to zo Správy o dosiahnutých výsledkoch v národných prioritách implementácie Agendy 2030 zverejnenej v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, vzhľadom na ich nedostatočný prístup k informačno-komunikačným technológiám, zostali počas pandémie nového koronavírusu mimo vzdelávacích aktivít.
Pandémia poukázala tiež na nepripravenosť štátu zabezpečiť vzdelávanie aj inou ako prezenčnou formou. Zo správy vyplýva, že pedagogickí a odborní zamestnanci museli vyvinúť veľkú dávku kreativity a flexibility pri zabezpečovaní výchovno-vzdelávacieho procesu formou online výučby.
Negatívny trend je možné sledovať i v súvislosti s predčasným ukončovaním školskej dochádzky. "Kým v roku 2013 bola miera predčasného ukončenia školskej dochádzky na úrovni 6,4 percenta, v roku 2019 to bolo na úrovni 8,3 percenta. Uvedená hodnota významne presiahla ciele Stratégie Európa 2020, v rámci ktorej si Slovensko stanovilo do roku 2020 znížiť mieru predčasného ukončovania školskej dochádzky na šesť percent," uvádza sa v správe.
Slovensko i naďalej výrazne zaostáva za priemerom krajín EÚ v účasti na celoživotnom vzdelávaní, ktoré je kľúčové v súvislosti s prechodom na automatizáciu výroby a rekvalifikáciu existujúcich pracovných síl. Kým v roku 2015 dosahovala 3,1 percenta, v roku to bolo 3,6 percenta.
Medzi hlavné výzvy Agendy 2030 v oblasti vzdelávania patrí napríklad zvýšenie jeho kvality a posilnenie spoločenského statusu učiteľa, posilnenie inkluzívnosti vo vzdelávacom systéme či vytvorenie podmienok dostupnosti kvalitných pracovných príležitostí. Ďalej je to zvýšenie pripravenosti pracovnej sily na potreby trhu práce a podporenie celoživotného vzdelávania jednotlivcov či podporenie takých spoločenských podmienok, aby mladí ľudia videli svoju budúcnosť na Slovensku.
Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, vzhľadom na ich nedostatočný prístup k informačno-komunikačným technológiám, zostali počas pandémie nového koronavírusu mimo vzdelávacích aktivít.
Pandémia poukázala tiež na nepripravenosť štátu zabezpečiť vzdelávanie aj inou ako prezenčnou formou. Zo správy vyplýva, že pedagogickí a odborní zamestnanci museli vyvinúť veľkú dávku kreativity a flexibility pri zabezpečovaní výchovno-vzdelávacieho procesu formou online výučby.
Negatívny trend je možné sledovať i v súvislosti s predčasným ukončovaním školskej dochádzky. "Kým v roku 2013 bola miera predčasného ukončenia školskej dochádzky na úrovni 6,4 percenta, v roku 2019 to bolo na úrovni 8,3 percenta. Uvedená hodnota významne presiahla ciele Stratégie Európa 2020, v rámci ktorej si Slovensko stanovilo do roku 2020 znížiť mieru predčasného ukončovania školskej dochádzky na šesť percent," uvádza sa v správe.
Slovensko i naďalej výrazne zaostáva za priemerom krajín EÚ v účasti na celoživotnom vzdelávaní, ktoré je kľúčové v súvislosti s prechodom na automatizáciu výroby a rekvalifikáciu existujúcich pracovných síl. Kým v roku 2015 dosahovala 3,1 percenta, v roku to bolo 3,6 percenta.
Medzi hlavné výzvy Agendy 2030 v oblasti vzdelávania patrí napríklad zvýšenie jeho kvality a posilnenie spoločenského statusu učiteľa, posilnenie inkluzívnosti vo vzdelávacom systéme či vytvorenie podmienok dostupnosti kvalitných pracovných príležitostí. Ďalej je to zvýšenie pripravenosti pracovnej sily na potreby trhu práce a podporenie celoživotného vzdelávania jednotlivcov či podporenie takých spoločenských podmienok, aby mladí ľudia videli svoju budúcnosť na Slovensku.
