Zavlečenie nákazy AMO by malo pre chovy ošípaných likvidačné následky v podobe utrácania zvierat a obrovských finančných strát.
Autor TASR
Bratislava 23. marca (TASR) - Slovensko si naďalej zachováva status "čistej" krajiny v súvislosti so zavlečením afrického moru ošípaných (AMO). Aj napriek tomu domáci chovatelia ošípaných tvrdia, že štát nepristupuje k ochrane hraníc a vnútorného územia krajiny dostatočne aktívne. Obávajú sa, že je len otázkou dní alebo týždňov, kým sa ochorenie dostane aj na Slovensko. Zavlečenie nákazy AMO by malo pre chovy ošípaných likvidačné následky v podobe utrácania zvierat a obrovských finančných strát. Informovala o tom hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová.
Predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Lučenci Rastislav Slocík (chovateľ ošípaných) uviedol, že chovateľov súčasná situácia enormne trápi. "Na Slovensku nie je dostatočne riešená problematika afrického moru ošípaných. Chovatelia ošípaných požadujú znižovanie stavov premnoženej diviačej zveri, ktorá je zdrojom nákazy. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR síce vydalo povolenie na celoročný mimoriadny odlov bez rozdielu pohlavia či veku. Poľovníci ho však v praxi nerešpektujú a nerealizujú ho. Štát by mal preto vytvoriť tlak na poľovníkov, aby intenzívnejšie lovili túto zver," zdôraznil Slocík.
Chovatelia ošípaných podľa Holéciovej pozorne sledujú aj vývoj situácie v susednom Maďarsku, pretože väčšina slovenskej produkcie sa vyváža práve na maďarský trh. Pokiaľ by v tejto krajine prepukla nákaza, slovenskí chovatelia stratia podstatnú časť odbytu živých zvierat a bravčového mäsa zo Slovenska.
"Chovatelia ošípaných preto požadujú, aby štát v spolupráci s chovateľmi, spracovateľmi a bitúnkami dostatočne včas vypracoval krízový plán v prípade objavenia nákazy v Maďarsku. Plán by mal presne stanoviť, ako by mal vyzerať odbyt ošípaných mimo maďarský trh," doplnil Slocík.
Holéciová upozornila, že vírus AMO ohrozuje Slovensko zo všetkých strán. Nákaza sa šíri v Českej republike, Poľsku, Rumunsku, Estónsku, Litve, Lotyšsku. Napríklad Dánsko v obave z prasacieho moru postaví na hranici s Nemeckom 70 km dlhý plot. Dáni sa obávajú, že by mohla nákaza výrazne ohroziť významný dánsky mäsový priemysel a export tejto komodity.
V Česku je podľa Holéciovej situácia taká vážna, že stavy diviačej zveri dokonca musia znižovať policajní ostreľovači. Vírus pritom zaznamenali iba 20 kilometrov od hraníc so SR. Od 7. marca odštartovala v Česku informačná kampaň zameraná najmä na motoristov. V šiestich jazykoch informačné plagáty v blízkosti hlavných dopravných ťahov oznamujú vodičom, čo je to AMO a ako sa majú správať v rizikových zónach.
"SPPK opätovne žiada od kompetentných – Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, rezortných inštitúcií a poľovníckych združení dôraznejšie riešenie afrického moru ošípaných. Ochrana hraníc a vnútorného trhu pred mimoriadne nebezpečnou nákazou je v dobe, keď je sebestačnosť v produkcii bravčového mäsa na žalostnej úrovni 40 %, otázkou prežitia celého odvetvia chovu ošípaných na Slovensku," dodala Holéciová.
Predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Lučenci Rastislav Slocík (chovateľ ošípaných) uviedol, že chovateľov súčasná situácia enormne trápi. "Na Slovensku nie je dostatočne riešená problematika afrického moru ošípaných. Chovatelia ošípaných požadujú znižovanie stavov premnoženej diviačej zveri, ktorá je zdrojom nákazy. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR síce vydalo povolenie na celoročný mimoriadny odlov bez rozdielu pohlavia či veku. Poľovníci ho však v praxi nerešpektujú a nerealizujú ho. Štát by mal preto vytvoriť tlak na poľovníkov, aby intenzívnejšie lovili túto zver," zdôraznil Slocík.
Chovatelia ošípaných podľa Holéciovej pozorne sledujú aj vývoj situácie v susednom Maďarsku, pretože väčšina slovenskej produkcie sa vyváža práve na maďarský trh. Pokiaľ by v tejto krajine prepukla nákaza, slovenskí chovatelia stratia podstatnú časť odbytu živých zvierat a bravčového mäsa zo Slovenska.
"Chovatelia ošípaných preto požadujú, aby štát v spolupráci s chovateľmi, spracovateľmi a bitúnkami dostatočne včas vypracoval krízový plán v prípade objavenia nákazy v Maďarsku. Plán by mal presne stanoviť, ako by mal vyzerať odbyt ošípaných mimo maďarský trh," doplnil Slocík.
Holéciová upozornila, že vírus AMO ohrozuje Slovensko zo všetkých strán. Nákaza sa šíri v Českej republike, Poľsku, Rumunsku, Estónsku, Litve, Lotyšsku. Napríklad Dánsko v obave z prasacieho moru postaví na hranici s Nemeckom 70 km dlhý plot. Dáni sa obávajú, že by mohla nákaza výrazne ohroziť významný dánsky mäsový priemysel a export tejto komodity.
V Česku je podľa Holéciovej situácia taká vážna, že stavy diviačej zveri dokonca musia znižovať policajní ostreľovači. Vírus pritom zaznamenali iba 20 kilometrov od hraníc so SR. Od 7. marca odštartovala v Česku informačná kampaň zameraná najmä na motoristov. V šiestich jazykoch informačné plagáty v blízkosti hlavných dopravných ťahov oznamujú vodičom, čo je to AMO a ako sa majú správať v rizikových zónach.
"SPPK opätovne žiada od kompetentných – Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, rezortných inštitúcií a poľovníckych združení dôraznejšie riešenie afrického moru ošípaných. Ochrana hraníc a vnútorného trhu pred mimoriadne nebezpečnou nákazou je v dobe, keď je sebestačnosť v produkcii bravčového mäsa na žalostnej úrovni 40 %, otázkou prežitia celého odvetvia chovu ošípaných na Slovensku," dodala Holéciová.