Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na 101 slovenských skládkach skončí v súčasnosti ročne milión ton odpadu.
Autor TASR
Bratislava 6. októbra (TASR) - Ak Slovensko nezmení systém separácie, môže očakávať sankcie od Európskej komisie (EK). Triedený zber v SR nefunguje. Počas diskusie k poplatkom za zber triedeného odpadu to povedal riaditeľ Sekcie environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva Michal Bakyta. Dodal, že v roku 2021 by sa malo na Slovensku zatvoriť 21 skládok.
Šéf envirorezortu Ján Budaj (OĽANO) vysvetlil, že samosprávy investujú do separovania odpadu a v konečnom dôsledku vyseparovaný odpad skončí v zmesovom odpade. Dôvodom nefungovania triedeného zberu je, že systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov je podfinancovaný a je nízky štandard a nedostatočná infraštruktúra triedeného zberu. Firmy, ktoré neplatia za triedenie a recykláciu, tzv. free rideri, do systému nie sú zapojené, chýba kontrola dovozcov a výrobcov a ich evidencie a tiež je slabá informovanosť, priblížil Bakyta.
Na 101 slovenských skládkach skončí v súčasnosti ročne milión ton odpadu. Budúci rok sa má 21 z nich zavrieť. Ak by sa nezavreli, tak podľa Bakytu hrozia hospodárske škody. Za každú neuzavretú skládku v prvom dni dostane Slovensko pokutu 2 milióny eur.
"Všetci máme jeden spoločný cieľ do roku 2035, kedy má naša krajina skládkovať maximálne 10 percent komunálnych odpadov," podotkol Bakyta. Dodal, že v žltých nádobách na zber plastu reálne skončí 27 percent. Všetky vyseparované plasty však neskončia v cementárskej peci alebo sa nedostanú do recyklačného procesu. "Situácia je žalostná a nie je trvalo udržateľná," myslí si.
Budaj upozornil, že v roku 2022 má Slovensko vyseparovať 50 percent odpadu, avšak v roku 2019 išlo iba o 39 percent. "Ani o desať rokov by sme nemali byť na tej úrovni, ku ktorej sme chceli dospieť v tomto roku," poznamenal minister.
Ministerstvo životného prostredia SR k téme poplatkov za zber triedeného odpadu zorganizovalo diskusiu. Zúčastnili sa jej predstavitelia občianskej komunity, obchodu, potravinárov a obehového hospodárstva. Štátny tajomník envirorezortu Juraj Smatana deklaroval, že po diskusii sa nebudú zverejňovať reálne čísla a k poplatkom budú organizované aj ďalšie diskusie.
Šéf envirorezortu Ján Budaj (OĽANO) vysvetlil, že samosprávy investujú do separovania odpadu a v konečnom dôsledku vyseparovaný odpad skončí v zmesovom odpade. Dôvodom nefungovania triedeného zberu je, že systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov je podfinancovaný a je nízky štandard a nedostatočná infraštruktúra triedeného zberu. Firmy, ktoré neplatia za triedenie a recykláciu, tzv. free rideri, do systému nie sú zapojené, chýba kontrola dovozcov a výrobcov a ich evidencie a tiež je slabá informovanosť, priblížil Bakyta.
Na 101 slovenských skládkach skončí v súčasnosti ročne milión ton odpadu. Budúci rok sa má 21 z nich zavrieť. Ak by sa nezavreli, tak podľa Bakytu hrozia hospodárske škody. Za každú neuzavretú skládku v prvom dni dostane Slovensko pokutu 2 milióny eur.
"Všetci máme jeden spoločný cieľ do roku 2035, kedy má naša krajina skládkovať maximálne 10 percent komunálnych odpadov," podotkol Bakyta. Dodal, že v žltých nádobách na zber plastu reálne skončí 27 percent. Všetky vyseparované plasty však neskončia v cementárskej peci alebo sa nedostanú do recyklačného procesu. "Situácia je žalostná a nie je trvalo udržateľná," myslí si.
Budaj upozornil, že v roku 2022 má Slovensko vyseparovať 50 percent odpadu, avšak v roku 2019 išlo iba o 39 percent. "Ani o desať rokov by sme nemali byť na tej úrovni, ku ktorej sme chceli dospieť v tomto roku," poznamenal minister.
Ministerstvo životného prostredia SR k téme poplatkov za zber triedeného odpadu zorganizovalo diskusiu. Zúčastnili sa jej predstavitelia občianskej komunity, obchodu, potravinárov a obehového hospodárstva. Štátny tajomník envirorezortu Juraj Smatana deklaroval, že po diskusii sa nebudú zverejňovať reálne čísla a k poplatkom budú organizované aj ďalšie diskusie.
