Bratislava 8. februára (TASR) - Agrárna komora Slovenska (AKS) vyjadruje pobúrenie nad avizovanými krokmi Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR v súvislosti s pripravovaným Národným parkom Podunajsko. Uvedomuje si síce, že v kontexte klimatickej zmeny je potrebné chrániť a vytvárať chránené územia, zásadné zmeny a zásahy do agrárnej krajiny si však vyžadujú rozsiahly dialóg. Ten v tomto prípade podľa nej absentuje.

"Nemôžeme prijať rozhodnutia, aké vznikajú, bez vzájomnej informovanosti ľudí, ktorí žijú a hospodária v dotknutých územiach. Pred takto zamýšľanými zásadnými zmenami a zásahmi do agrárnej krajiny je nevyhnutný rozsiahly dialóg," upozorňuje predsedníčka AKS Helena Patasiová, pričom poukazuje na napätie a nervozitu, ktoré vyvolali ohlásené kroky envirorezortu medzi poľnohospodármi v dotknutej oblasti.

Komora tiež odkazuje, že je potrebné myslieť aj na potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť krajiny. Mienenými krokmi ministerstva sa však podľa AKK budeme viac vzďaľovať ako napĺňať ciele Spoločnej poľnohospodárskej politiky v najbližšom období. Na mieste sú podľa nej tiež obavy, či nezaplavia pulty obchodov dovážané, výživovo menej kvalitné zeleniny na úkor vízie ochranárov. Pripomína, že pri pestovaní sa už v súčasnosti dodržiavajú mimoriadne prísne ekologické postupy s ohľadom na ochranu životného prostredia a zachovávanie prirodzených biotopov.

"Žitný ostrov a juh Slovenska patrí medzi najúrodnejšie lokality Slovenska, neraz je tento región historicky označovaný aj za 'špajzu našej krajiny'," konštatuje Patasiová. Dočasne povereného ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽANO) preto žiada, aby pred predkladaním poslaneckého návrhu novely zákona o ochrane prírody zvolal rokovanie s vedením agrárnej samosprávy zastupujúcej 642 členov hospodáriacich na výmere 671.000 hektárov poľnohospodárskej pôdy na juhu Slovenska.

Národný park Podunajsko, ktorý by mal vzniknúť na juhozápade Slovenska, by mal mať 18.000 hektárov. Vyhlásený by mal byť na území zasahujúcom do okresov Bratislava II, Bratislava IV, Bratislava V, Senec, Dunajská Streda, Komárno a Nové Zámky, predovšetkým v hraniciach existujúcich chránených území. Išlo by o prvý národný park nížinného typu a stal by sa tak desiatym národným parkom na Slovensku.

Envirorezort poveril Štátnu ochranu prírody SR vypracovaním projektu a odbornej dokumentácie nového národného parku na Dunaji. Jeho ambíciou je predložiť návrh na rokovanie vlády počas tohto roka. Pri zonácii národného parku by malo byť podmienkou do 50 percent bezzásahového územia. Zónované by mali byť predovšetkým majetky, ktoré patria štátu. Predstavujú viac ako polovicu navrhovaného územia. Vyhlásenie národného parku má mať aj medzinárodný dôvod.