Berlín/Bratislava 6. mája (TASR) – Uplynulo 70 rokov od skončenia druhej svetovej vojny. Akt bezpodmienečnej kapitulácie nemeckých vojsk podpísali 8. mája 1945 predstavitelia nemeckej armády v sídle sovietskeho velenia v Berlíne-Karlshorste. Akt nadobudol platnosť nasledujúci deň 9. mája.

Už 29. apríla 1945 veliteľ armádnej skupiny "C" v Taliansku, generálplukovník Heinrich von Vietinghoff-Scheel podpísal v talianskej Caserte akt o kapitulácii jeho vojsk. Veliteľ nemeckého námorníctva admirál Hans-Georg von Friedeburg 4. mája 1945 podpísal akt o kapitulácii Wehrmachtu v Holandsku, Dánsku, Šlezvicku-Holštajnsku a severozápadnom Nemecku. Nasledujúci deň americký generál Jacob Devers prijal kapituláciu skupiny armád "G" pod velením generála pechoty Friedricha Schulza, pôsobiaceho v Bavorsku a západnom Rakúsku. V rovnaký deň potvrdil svojím podpisom kapituláciu vojsk v Tirolsku veliteľ 19. nemeckej armády pechotný generál Erich Brandenberger.

V hlavnom stane vrchného veliteľa spojeneckých vojsk generála Dwighta Eisenhowera vo francúzskom Remeši podpísali 7. mája 1945 zástupcovia nemeckých ozbrojených síl - generálplukovník Alfred Jodl, admirál Hans-Georg von Friedeburg a generál letectva Wilhelm Oxenius - predbežný protokol o bezpodmienečnej kapitulácii Nemecka. Podľa tohto dokumentu sa 8. mája 1945 o 23. hodine mala skončiť bojová činnosť na všetkých frontoch.

Vzhľadom na to, že v Remeši nebol prítomný žiadny oficiálny vyšší predstaviteľ Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR), opakoval sa slávnostný akt podpísania bezpodmienečnej kapitulácie ešte raz 8. mája 1945 v sídle sovietskeho velenia v Berlíne-Karlshorste.

V špeciálnej, pre tento účel pripravenej sále, vyzdobenej štátnymi vlajkami ZSSR, USA, Veľkej Británie a Francúzska sa stretli zástupcovia spojeneckých veľmocí. Ceremoniál slávnostného podpísania kapitulácie otvoril sovietsky vojvodca maršal Georgij Konstantinovič Žukov. Rokovania o bezpodmienečnej kapitulácii Nemecka začali v prítomnosti amerického generála Carla Andrewa Spaatza, britského maršala lorda Arthura Teddera, francúzskeho generála Jean de Lattre de Tassigny, nemeckého poľného maršala a šéfa vrchného veliteľstva Wehrmachtu Wilhelma Keitela, admirála Hansa-Georga von Friedeburga a generála Luftwaffe Hansa-Jürgena Stumpffa. Podpísaný Akt bezpodmienečnej kapitulácie nemeckých vojsk nadobudol platnosť 9. mája 1945.

Na Postupimskej konferencii v lete 1945 sa veľmoci dohodli na správe okupovaného Nemecka. So spojencami Nemecka (Talianskom, Bulharskom, Maďarskom a Fínskom) podpísali mierovú zmluvu. Už v roku 1946 sa začalo rozdelenie Európy na dva bloky - jeden vedený USA a druhý ovládaný ZSSR. Nemecko bolo rozdelené na štyri okupačné zóny - z americkej, anglickej a francúzskej vznikla v máji 1949 Nemecká spolková republika (NSR) a z ruskej v októbri 1949 Nemecká demokratická republika (NDR).

Problémom zostal Berlín. Rusi ho chceli spravovať celý, až po 11 mesiacoch odstúpili západný Berlín západným spojencom. V auguste 1961 obsadili ozbrojené sily NDR hranice k západnému Berlínu a prerušili spojenie medzi východnou a západnou časťou mesta. V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch vybudovali opevnenie tzv. Berlínsky múr, ktorý až do roku 1989 rozdeľoval mesto a jeho obyvateľov na dve časti. Po tom, čo v novembri 1989 mohli občania NDR vycestovať na Západ cez Maďarsko i Československo, bol pád Berlínskeho múru iba otázkou času. O rok neskôr došlo k znovuzjednoteniu Nemecka rozdeleného od konca druhej svetovej vojny.