Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vláda schválila nový vodný plán začiatkom roka. Aktivisti upozorňujú, že otvára možnosti pre realizáciu stoviek nových projektov betónovania riek, kontroverzných priehrad a malých vodných elektrární.
Autor TASR
Bratislava 11. februára (TASR) - Legislatívne zmeny a prepracovanie strategických dokumentov týkajúcich sa ochrany vôd požaduje od envirorezortu, vlády a parlamentu petičná akcia "Za živé rieky a čistú vodu", ktorú dnes predstavili v Bratislave. Stoja za ňou ochranárske, vodácke aj rybárske organizácie, ktoré chcú presadiť efektívnejšiu ochranu vôd, realizáciu tzv. zelených opatrení pri hospodárení s vodou a prehodnotenie plánov na výstavbu malých vodných elektrární v SR. Ich snahu podporila aj herečka Zuzana Kronerová.
"Paradoxne, napriek tomu, že vládou schválený vodný plán má viac ako 10.500 strán, chýba v ňom jasný a transparentný program opatrení na zlepšenie stavu vôd. Dôsledkom je obrovské riziko zhoršenia kvality podzemných aj povrchových vôd na Slovensku. Preto sme sa rozhodli otvoriť verejnú diskusiu a spúšťame petíciu s konkrétnymi návrhmi na efektívnejšiu ochranu vôd," konštatovala členka petičného výboru Martina Paulíková z občianskeho združenia Slatinka. Podpisy sa budú podľa jej slov zbierať do júna.
Vláda schválila nový vodný plán začiatkom roka. Aktivisti upozorňujú, že otvára možnosti pre realizáciu stoviek nových projektov betónovania riek, kontroverzných priehrad a malých vodných elektrární. Petičný výbor tvrdí, že vedecké poznatky o dopadoch tzv. sivej, betónovej infraštruktúry na rieky a kvalitu vôd sa ignorujú, miznúť tak majú napríklad niektoré druhy rýb.
Vodohospodár a hydrológ Vladimír Mosný tiež upozorňuje, že ochranu vôd v súčasnosti u nás nevykonáva prakticky nikto. "Štát doteraz nevytvoril register vydaných a platných vodoprávnych povolení. Rozhodnutia navyše nie sú voľne dostupné verejnosti, a teda neexistuje ani žiadna kontrola činnosti štátnej vodnej správy," povedal.
Aktivisti pripomínajú, že dosiahnutie dobrého stavu vôd patrí medzi ciele európskej Rámcovej smernice o vode, ktorá je záväzná aj pre Slovensko. Súčasný vodný plán má byť však podľa nich málo ambiciózny. "WWF preto navrhuje do súčasného vodného plánu doplniť systematické opatrenia na ochranu a revitalizáciu riečnych ekosystémov a vytvorenie bezzásahových zón tak, ako je to v iných krajinách, napr. v Rumunsku," priblížila Miroslava Plassmann z WWF Dunajsko-karpatský program.
"Paradoxne, napriek tomu, že vládou schválený vodný plán má viac ako 10.500 strán, chýba v ňom jasný a transparentný program opatrení na zlepšenie stavu vôd. Dôsledkom je obrovské riziko zhoršenia kvality podzemných aj povrchových vôd na Slovensku. Preto sme sa rozhodli otvoriť verejnú diskusiu a spúšťame petíciu s konkrétnymi návrhmi na efektívnejšiu ochranu vôd," konštatovala členka petičného výboru Martina Paulíková z občianskeho združenia Slatinka. Podpisy sa budú podľa jej slov zbierať do júna.
Vláda schválila nový vodný plán začiatkom roka. Aktivisti upozorňujú, že otvára možnosti pre realizáciu stoviek nových projektov betónovania riek, kontroverzných priehrad a malých vodných elektrární. Petičný výbor tvrdí, že vedecké poznatky o dopadoch tzv. sivej, betónovej infraštruktúry na rieky a kvalitu vôd sa ignorujú, miznúť tak majú napríklad niektoré druhy rýb.
Vodohospodár a hydrológ Vladimír Mosný tiež upozorňuje, že ochranu vôd v súčasnosti u nás nevykonáva prakticky nikto. "Štát doteraz nevytvoril register vydaných a platných vodoprávnych povolení. Rozhodnutia navyše nie sú voľne dostupné verejnosti, a teda neexistuje ani žiadna kontrola činnosti štátnej vodnej správy," povedal.
Aktivisti pripomínajú, že dosiahnutie dobrého stavu vôd patrí medzi ciele európskej Rámcovej smernice o vode, ktorá je záväzná aj pre Slovensko. Súčasný vodný plán má byť však podľa nich málo ambiciózny. "WWF preto navrhuje do súčasného vodného plánu doplniť systematické opatrenia na ochranu a revitalizáciu riečnych ekosystémov a vytvorenie bezzásahových zón tak, ako je to v iných krajinách, napr. v Rumunsku," priblížila Miroslava Plassmann z WWF Dunajsko-karpatský program.
