Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Uvedená organizácia pripomína, že je dôležité nepodceňovať prvotné príznaky.
Autor TASR
Poprad 23. októbra (TASR) – Každý rok pribudne na Slovensku približne 3000 nových prípadov rakoviny pľúc, pričom tri štvrtiny pacientov prichádzajú k lekárovi v pokročilom štádiu. V rámci osvetového turné v súvislosti s prevenciou proti tomuto ochoreniu to na sobotňajšej tlačovej konferencii v Poprade uviedla pacientska aliancia Nie rakovine. Pripomína, že ročne na toto nádorové ochorenie zomrie viac ako 2000 ľudí. Upozorňuje tiež na nedostatočnú dostupnosť inovatívnej liečby.
V rámci kampane predstavili v jednom z obchodných centier nadrozmernú maketu pľúc s vyobrazením niektorých ochorení, ako aj maketu čreva a prsníka. V nasledujúcich dňoch prostredníctvom nich budú na prevenciu poukazovať aj v Liptovskom Mikuláši či v Banskej Bystrici.
Uvedená organizácia pripomína, že je dôležité nepodceňovať prvotné príznaky rakoviny pľúc. Podľa zástupcu WHO na Slovensku pre tuberkulózu a prezidenta Slovenskej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti Ivana Soloviča by mal byť každý kašeľ, ktorý trvá dlhšie ako tri týždne, vyšetrený pľúcnym lekárom. Pozornosť je potrebné venovať aj zmene kvality dýchania, dýchavičnosti či pískaniu na prieduškách. „Posledný pandemický rok tiež skomplikoval situáciu, odsunuli sa do úzadia všetky preventívne prehliadky. Nutne sa musíme vrátiť k prevencii, ku ktorej patrí aj snímka pľúc, čo je najjednoduchšie vyšetrenie,“ povedal Solovič.
Najčastejšou príčinou vzniku rakoviny pľúc je fajčenie, postihuje však aj ľudí, ktorí sú vystavení rôznym karcinogénnym látkam v rizikových povolaniach, znečistenému ovzdušiu, alebo majú iné ochorenia pľúc.
Jana Pifflová Španková za Nie rakovine zároveň uviedla, že na Slovensku nie je dostatočne dostupná liečba pre onkologických pacientov, obzvlášť čo sa týka karcinómu pľúc. „Situácia u nás je najhoršia v Európe. Z 33 indikácií máme dostupné lieky iba na štyri,“ uviedla s tým, že inovatívna cielená biologická liečba a imunoterapia je v zahraničí štandardom. Keďže väčšina indikácií nie je plošne hradená, po neschválení žiadosti poisťovňou sa pacienti a ich rodiny utiekajú aj k verejným zbierkam. „Pacienti tak vynakladajú veľa síl nielen na boj s chorobou, ale aj so systémom.“ Kým sa pacient dostane k adekvátnej liečbe, trvá to podľa nej pridlho, a to aj vzhľadom na administratívu.
Podľa hlavného odborníka Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR pre patológiu Lukáša Planka majú pacienti s karcinómom pľúc šancu na dlhší a kvalitnejší život jedine vďaka modernej diagnostike a liečbe. Ako príklad uviedol práve cielenú liečbu a imunoterapiu. „Vyžadujú si špecifickú diagnostiku, ktorá identifikuje kandidátov vhodných pre danú liečbu. Táto moderná diagnostika je v SR k dispozícii v určených diagnostických centrách,“ povedal Plank.
V rámci kampane predstavili v jednom z obchodných centier nadrozmernú maketu pľúc s vyobrazením niektorých ochorení, ako aj maketu čreva a prsníka. V nasledujúcich dňoch prostredníctvom nich budú na prevenciu poukazovať aj v Liptovskom Mikuláši či v Banskej Bystrici.
Uvedená organizácia pripomína, že je dôležité nepodceňovať prvotné príznaky rakoviny pľúc. Podľa zástupcu WHO na Slovensku pre tuberkulózu a prezidenta Slovenskej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti Ivana Soloviča by mal byť každý kašeľ, ktorý trvá dlhšie ako tri týždne, vyšetrený pľúcnym lekárom. Pozornosť je potrebné venovať aj zmene kvality dýchania, dýchavičnosti či pískaniu na prieduškách. „Posledný pandemický rok tiež skomplikoval situáciu, odsunuli sa do úzadia všetky preventívne prehliadky. Nutne sa musíme vrátiť k prevencii, ku ktorej patrí aj snímka pľúc, čo je najjednoduchšie vyšetrenie,“ povedal Solovič.
Najčastejšou príčinou vzniku rakoviny pľúc je fajčenie, postihuje však aj ľudí, ktorí sú vystavení rôznym karcinogénnym látkam v rizikových povolaniach, znečistenému ovzdušiu, alebo majú iné ochorenia pľúc.
Jana Pifflová Španková za Nie rakovine zároveň uviedla, že na Slovensku nie je dostatočne dostupná liečba pre onkologických pacientov, obzvlášť čo sa týka karcinómu pľúc. „Situácia u nás je najhoršia v Európe. Z 33 indikácií máme dostupné lieky iba na štyri,“ uviedla s tým, že inovatívna cielená biologická liečba a imunoterapia je v zahraničí štandardom. Keďže väčšina indikácií nie je plošne hradená, po neschválení žiadosti poisťovňou sa pacienti a ich rodiny utiekajú aj k verejným zbierkam. „Pacienti tak vynakladajú veľa síl nielen na boj s chorobou, ale aj so systémom.“ Kým sa pacient dostane k adekvátnej liečbe, trvá to podľa nej pridlho, a to aj vzhľadom na administratívu.
Podľa hlavného odborníka Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR pre patológiu Lukáša Planka majú pacienti s karcinómom pľúc šancu na dlhší a kvalitnejší život jedine vďaka modernej diagnostike a liečbe. Ako príklad uviedol práve cielenú liečbu a imunoterapiu. „Vyžadujú si špecifickú diagnostiku, ktorá identifikuje kandidátov vhodných pre danú liečbu. Táto moderná diagnostika je v SR k dispozícii v určených diagnostických centrách,“ povedal Plank.
