Bratislava 22. decembra (TASR) - Ambulantné ochranné liečenie pre páchateľov, ktorí nie sú pre nepríčetnosť trestne zodpovední, by malo dostať prednosť pred ústavnou formou. Tú by mal súd nariaďovať len v prípade, ak je pobyt páchateľa na slobode pre spoločnosť nebezpečný. Vyplýva to z novely Trestného zákona, ktorý do medzirezortného pripomienkového konania predložilo Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR.

Ambulantná forma ochranného liečenia je podľa MS inštitútom, ktorý neobmedzuje základné práva páchateľa a menej zaťažuje kapacity štátu na liečenie duševných porúch a chorôb, ktoré sú v súčasnosti preťažené. "Zavádza sa nové pravidlo pre súd pri ukladaní ochranného liečenia, a to vždy uložiť jeho ambulantnú formu, ak vzhľadom na osobu páchateľa a liečebné možnosti možno očakávať, že ochranné liečenie ambulantnou formou splní svoj účel," spresnilo MS v dôvodovej správe.

Novela zároveň navrhuje, aby ochranné liečenie ústavnou formou bolo možné uložiť iba vtedy, ak je pobyt páchateľa na slobode nebezpečný, alebo ak vzhľadom na osobu páchateľa alebo povahu choroby nemožno očakávať, že postačí ambulantná forma.

MS chce tiež novelou zamedziť tomu, aby súd opätovne ukladal ochranné liečenia páchateľovi, ktorého predchádzajúce ochranné liečenie nedosiahlo požadovaný účel z dôvodu jeho postoja k tomuto kroku. "Takéto opätovné ukladanie ochranných liečení spôsobuje negatívny dosah na štátny rozpočet," dodalo MS.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková predstavila začiatkom decembra návrh novely Trestného zákona. Po novom chce presadiť výraznejšie využívanie alternatívnych trestov namiesto odňatia slobody či rozlišovanie užívateľov od výrobcov drog. Okrem iného by mohlo byť dôvodom na udelenie vyššieho trestu spáchanie trestného činu pre výkon povolania. Návrh upravuje aj problematiku sexuálnych trestných činov či šírenia dezinformácií. Navrhuje tiež zvýšiť spodnú hranicu malej škody z pôvodných 266 eur na 500 eur.