Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V jednej pediatrickej ambulancii vyšetria za deň priemerne 30 detí. V čase vyššej chorobnosti ich môže byť 60 až 80.
Autor TASR
Bratislava 20. mája (TASR) – Asociácia súkromných lekárov (ASL) upozorňuje na akútny nedostatok lekárov a sestier v ambulanciách a ďalšie problémy ambulantného sektora. "Keby dnes všetci lekári v dôchodkovom veku išli do penzie, viac ako pol milióna detí by nemalo zabezpečenú zdravotnú starostlivosť," priblížil na tlačovej konferencii v pondelok v Bratislave pediater Martin Olej.
Podľa ASL dochádza k rušeniu ambulancií, a to nielen na vidieku, ale už aj vo veľkých mestách. Podľa štatistík Národného centra zdravotníckych informácií medzi rokmi 2012 a 2017 v celom ambulantnom sektore ubudlo 1160 lekárov. "Počet ambulantných lekárov klesá a počet vyšetrených pacientov stúpa," hovorí prezident ASL Marián Šóth. Jeden lekár musí podľa neho denne vyšetriť o tri až päť pacientov viac. "Čas, ktorý môže lekár venovať jednému pacientovi, sa skracuje. Máme zdokumentované, že je to priemerne osem minút u všeobecného lekára pre dospelých a 12 minút u pediatra," doplnil. Ministerstvo zdravotníctva podľa neho problém bagatelizuje.
V jednej pediatrickej ambulancii podľa Oleja vyšetria za deň priemerne 30 detí. V čase vyššej chorobnosti ich môže byť 60 až 80. "Priemerný vek všeobecných lekárov pre deti a dorast je dnes 58,8 roka a keďže často pracujú aj nad rámec svojich ordinačných hodín, už sú preťažení," hovorí Olej.
"Čo sa týka špecializovaných ambulancií, na neurologické vyšetrenie sa v niektorých ambulanciách čaká radovo tri až štyri mesiace," tvrdí Šóth. Mladí lekári podľa neho pre zlé podmienky nemajú záujem o prácu v ambulanciách.
Preto ASL v súčasnosti realizuje kampaň Musí nás byť počuť – Lekári bojujú aj za pacientov. V rámci nej požadujú spravodlivosť v odvodoch zdravotného poistenia. Štát totiž prispieva na svojich poistencov, teda deti, nezamestnaných či dôchodcov, výrazne nižšou sumou ako ekonomicky aktívni občania. Odvodová sadzba pre nich je 14 percent z vymeriavacieho základu, kým štát v súčasnosti prispieva iba 3,2 percenta a od júla by to malo byť 3,44 percenta. Úhrady za zdravotnú starostlivosť podľa lekárov nezodpovedajú reálnym nákladom a situáciu by umožnilo riešiť zvýšenie platieb za poistencov štátu. Podľa lekárov by ambulantný sektor v roku 2019 potreboval celkové dofinancovanie 50 miliónov eur na stabilizáciu zdravotnej starostlivosti v ambulanciách všeobecných lekárov pre dospelých aj pre deti, gynekológov aj ďalších špecializovaných lekárov.
Ďalšou požiadavkou ASL je zníženie administratívnej záťaže lekárov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Tiež vytvorenie stabilného legislatívneho prostredia, v ktorom sa jednotlivé predpisy nebudú novelizovať niekoľkokrát ročne, a efektívny systém špecializačného vzdelávania.
Podľa ASL dochádza k rušeniu ambulancií, a to nielen na vidieku, ale už aj vo veľkých mestách. Podľa štatistík Národného centra zdravotníckych informácií medzi rokmi 2012 a 2017 v celom ambulantnom sektore ubudlo 1160 lekárov. "Počet ambulantných lekárov klesá a počet vyšetrených pacientov stúpa," hovorí prezident ASL Marián Šóth. Jeden lekár musí podľa neho denne vyšetriť o tri až päť pacientov viac. "Čas, ktorý môže lekár venovať jednému pacientovi, sa skracuje. Máme zdokumentované, že je to priemerne osem minút u všeobecného lekára pre dospelých a 12 minút u pediatra," doplnil. Ministerstvo zdravotníctva podľa neho problém bagatelizuje.
V jednej pediatrickej ambulancii podľa Oleja vyšetria za deň priemerne 30 detí. V čase vyššej chorobnosti ich môže byť 60 až 80. "Priemerný vek všeobecných lekárov pre deti a dorast je dnes 58,8 roka a keďže často pracujú aj nad rámec svojich ordinačných hodín, už sú preťažení," hovorí Olej.
"Čo sa týka špecializovaných ambulancií, na neurologické vyšetrenie sa v niektorých ambulanciách čaká radovo tri až štyri mesiace," tvrdí Šóth. Mladí lekári podľa neho pre zlé podmienky nemajú záujem o prácu v ambulanciách.
Preto ASL v súčasnosti realizuje kampaň Musí nás byť počuť – Lekári bojujú aj za pacientov. V rámci nej požadujú spravodlivosť v odvodoch zdravotného poistenia. Štát totiž prispieva na svojich poistencov, teda deti, nezamestnaných či dôchodcov, výrazne nižšou sumou ako ekonomicky aktívni občania. Odvodová sadzba pre nich je 14 percent z vymeriavacieho základu, kým štát v súčasnosti prispieva iba 3,2 percenta a od júla by to malo byť 3,44 percenta. Úhrady za zdravotnú starostlivosť podľa lekárov nezodpovedajú reálnym nákladom a situáciu by umožnilo riešiť zvýšenie platieb za poistencov štátu. Podľa lekárov by ambulantný sektor v roku 2019 potreboval celkové dofinancovanie 50 miliónov eur na stabilizáciu zdravotnej starostlivosti v ambulanciách všeobecných lekárov pre dospelých aj pre deti, gynekológov aj ďalších špecializovaných lekárov.
Ďalšou požiadavkou ASL je zníženie administratívnej záťaže lekárov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Tiež vytvorenie stabilného legislatívneho prostredia, v ktorom sa jednotlivé predpisy nebudú novelizovať niekoľkokrát ročne, a efektívny systém špecializačného vzdelávania.
