Bratislava 10. decembra (TASR) - Do ľudských práv tento rok zasiahla pandémia nového koronavírusu. Odkryla už existujúce sociálne nerovnosti a pod vplyvom množstva protiepidemiologických a socio-ekonomických opatrení problémy ešte prehĺbila. Skonštatovala to pri príležitosti štvrtkového Medzinárodného dňa ľudských práv Amnesty International Slovensko (AIS).

Pandémia najviac zasiahla zraniteľné skupiny obyvateľstva, a to najmä seniorov. Tí boli ako riziková skupina z pohľadu nákazy spoločnosťou stigmatizovaní. "Hovorilo sa, že na koronavírus zomierajú iba starí a chorí. Rétorika bola, akoby na životoch starších ľudí nezáležalo," pripomenula Alexandra Demetrianová kampaňová koordinátorka AIS.

Problémom tiež bolo, že dôchodcovia vplyvom karantén zostali celé mesiace opustení, čo malo negatívny vplyv na ich duševné zdravie. Podľa Demetrianovej sú otázniky, či krajina v domovoch sociálnych služieb zabezpečila dostatočne skoré a pravidelné testovanie ako prevenciu. "Otázne je tiež, či mali dostatočné informácie, pretože protipandemické opatrenia sa veľmi často a rýchlo menili. Napríklad pri plošnom testovaní vznikol problém, že napriek tomu, že na test nemuseli ísť, neskôr im pre chýbajúci test bola odopretá zdravotná starostlivosť," poukázala Demetrianová. Koronakríza tento rok mimoriadne zasiahla aj do práv ľudí žijúcich v chudobe a ľudí bez domova. V ich prípade chýbala podľa AIS distribúcia bezplatných ochranných pomôcok. Demetrianová dodala, že v chudobných a vylúčených komunitách je obmedzená možnosť izolovať sa, pretože človek nemá strechu nad hlavou alebo žije v skromných pomeroch, v malých priestoroch s ďalšími ľuďmi. "Existuje tiež obava že pre socio-ekonomické dosahy pandémie vzrastie počet ľudí v chudobe, keďže pre pandémiu stratia prácu alebo nemajú dostatočnú sociálnu podporu," upozornila Demetrianová.

Výrazným dosahom pandémie čelili podľa AIS aj ženy a dievčatá. Počas dlhodobej izolácie stúpol počet tiesňových volaní a hlásení domáceho násilia aj o 30 percent. "Buď to hlásili ženy, ktoré sa ocitli v domácnosti s násilníkom, alebo to hlásilo aj okolie, ktoré si v izolácii viac všímalo tento problém," vysvetlila Demetrianová.

Tento rok došlo k výrazným snahám upierať prístup k reprodukčným a sexuálnym právam žien a dievčat. Prvým signálom podľa AIS bolo odporúčanie ministerstva zdravotníctva pre nemocnice nevykonávať interrupcie, pretože nejde o nevyhnutný zdravotnícky zákrok. Ministerstvo argumentovalo aj tým, že v pandemickom režime nemocníc nie je tento zákrok pre ženy bezpečný. "Je to v rozpore s reprodukčnými a sexuálnymi právami žien, pretože interrupcia nie je časovo obmedzený zákrok, je to neodložiteľný zákrok," zdôraznila Demetrianová. Situácia vyvrcholila predložením štyroch návrhov zákonov do parlamentu, ktorých cieľom bolo obmedzenie prístupu k umelému prerušeniu tehotenstva. Ani jeden návrh úspešný nakoniec nebol.

Ľudské práva boli značným spôsobom zasiahnuté aj v prípade rómskeho etnika, najmä pri marginalizovaných vylúčených rómskych komunitách. Skupiny boli často podľa AIS vystavované násiliu alebo diskriminačným plošným karanténam. V rámci protiepidemiologických opatrení skončili v karanténe celé osady na východe Slovenska a v Bánovciach nad Bebravou. "Postup Slovenska v týchto prípadoch bol mimoriadne pochybný, boli to neproporčné zásahy do ľudských práv marginalizovaných skupín. Právny základ na plošné karantény osád nie je jasný a mohlo dôjsť k tomu, že sa Slovensko mohlo dopustiť svojvoľného zadržiavania osôb, čo je v rozpore s medzinárodným právom," skonštatovala na záver Demetrianová.