Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Z údajov tiež vyplynulo, že letné školy sa v menšej miere realizovali v krajoch, kde bol najvyšší podiel žiakov, ktorí sa nezapájali do online dištančnej výučby.
Autor TASR
Bratislava 11. mája (TASR) - Letné školy môžu deťom pomôcť, musia sa však nastaviť lepšie ako vlani. Tvrdia to analytici z Centra vzdelávacích analýz. Tvrdia, že letné školy sú jedným z opatrení, ktoré majú potenciál zmierniť dosahy pandémie ochorenia COVID-19 na vzdelávacie výsledky žiakov. Ministerstvo školstva vyčlenilo finančné prostriedky na organizáciu letných škôl vo výške 422.500 eur.
"Zatvorenie škôl v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 a s tým súvisiaci prechod na dištančné vzdelávanie bude mať viaceré negatívne dôsledky najmä pre deti a mladých ľudí. Ide napríklad o zhoršenie ich duševného zdravia či sociálnych vzťahov," uviedli analytici z Centra vzdelávacích analýz. Ďalším z týchto dôsledkov sú podľa nich aj straty vo vedomostiach a zručnostiach žiakov.
Jednou z možností, ako straty zmierniť, je organizovanie letných škôl, ktoré sa uskutočnili už aj minulé leto. Podľa analytikov však pravdepodobne nedosiahli očakávaný účinok. "Z minuloročných údajov o letných školách možno odhadovať, že do letných škôl sa nedostalo minimálne 92 percent detí, ktoré sa počas dištančnej výučby neučili prostredníctvom internetu. Pritom práve pre tieto deti, ktoré sa najčastejšie učili zasielaním vytlačených pracovných listov, mohli mať letné školy najväčší zmysel," uviedol analytik Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš.
Z údajov tiež vyplynulo, že letné školy sa v menšej miere realizovali v krajoch, kde bol najvyšší podiel žiakov, ktorí sa nezapájali do online dištančnej výučby. "V prepočte na počet škôl sa najviac letných škôl zorganizovalo v Banskobystrickom, Žilinskom a Trenčianskom kraji (11,5 – 12,6 percenta zo všetkých základných škôl v danom kraji). Najmenej to bolo v Bratislavskom, Košickom a Prešovskom kraji (6,5 – 9,5 percenta zo všetkých základných škôl v danom kraji). Pritom práve v Košickom a Prešovskom kraji bolo na jar 2020 najviac detí, ktoré sa do dištančnej výučby zapájali offline spôsobom," povedal analytik Juraj Čokyna.
Ďalšími problémami bolo, že letná škola trvala príliš krátko, rozsah vzdelávacej zložky v rámci letných škôl nebol vymedzený a zameranie letných škôl bolo pomerne široké. Analytici tvrdia, že ak majú mať letné školy účinok, musia sa nastaviť lepšie ako v minulom roku. Podľa nich treba predovšetkým zvýšiť záujem škôl o organizáciu letných škôl a zamerať sa na tie s vysokým podielom žiakov s ťažkosťami zapájať sa do dištančnej výučby. "Dá sa to zabezpečiť napríklad lepším informovaním škôl o dôležitosti a význame letných škôl, proaktívnym a adresným oslovovaním najviac zasiahnutých škôl a ich zriaďovateľov či asistovaním školám v procese prihlasovania sa do výzvy," poznamenali analytici.
Ďalej podľa nich treba zvýšiť účasť ohrozených žiakov v letných školách. Na to by mohol poslúžiť manuál, ako získavať žiakov do letných škôl. Zabezpečiť by sa mala aj súčinnosť medzi terénnymi pracovníkmi a školami pri informovaní rodičov a žiakov o dôležitosti letných škôl a pri získavaní súhlasu na účasť detí v nich.
"Zatvorenie škôl v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 a s tým súvisiaci prechod na dištančné vzdelávanie bude mať viaceré negatívne dôsledky najmä pre deti a mladých ľudí. Ide napríklad o zhoršenie ich duševného zdravia či sociálnych vzťahov," uviedli analytici z Centra vzdelávacích analýz. Ďalším z týchto dôsledkov sú podľa nich aj straty vo vedomostiach a zručnostiach žiakov.
Jednou z možností, ako straty zmierniť, je organizovanie letných škôl, ktoré sa uskutočnili už aj minulé leto. Podľa analytikov však pravdepodobne nedosiahli očakávaný účinok. "Z minuloročných údajov o letných školách možno odhadovať, že do letných škôl sa nedostalo minimálne 92 percent detí, ktoré sa počas dištančnej výučby neučili prostredníctvom internetu. Pritom práve pre tieto deti, ktoré sa najčastejšie učili zasielaním vytlačených pracovných listov, mohli mať letné školy najväčší zmysel," uviedol analytik Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš.
Z údajov tiež vyplynulo, že letné školy sa v menšej miere realizovali v krajoch, kde bol najvyšší podiel žiakov, ktorí sa nezapájali do online dištančnej výučby. "V prepočte na počet škôl sa najviac letných škôl zorganizovalo v Banskobystrickom, Žilinskom a Trenčianskom kraji (11,5 – 12,6 percenta zo všetkých základných škôl v danom kraji). Najmenej to bolo v Bratislavskom, Košickom a Prešovskom kraji (6,5 – 9,5 percenta zo všetkých základných škôl v danom kraji). Pritom práve v Košickom a Prešovskom kraji bolo na jar 2020 najviac detí, ktoré sa do dištančnej výučby zapájali offline spôsobom," povedal analytik Juraj Čokyna.
Ďalšími problémami bolo, že letná škola trvala príliš krátko, rozsah vzdelávacej zložky v rámci letných škôl nebol vymedzený a zameranie letných škôl bolo pomerne široké. Analytici tvrdia, že ak majú mať letné školy účinok, musia sa nastaviť lepšie ako v minulom roku. Podľa nich treba predovšetkým zvýšiť záujem škôl o organizáciu letných škôl a zamerať sa na tie s vysokým podielom žiakov s ťažkosťami zapájať sa do dištančnej výučby. "Dá sa to zabezpečiť napríklad lepším informovaním škôl o dôležitosti a význame letných škôl, proaktívnym a adresným oslovovaním najviac zasiahnutých škôl a ich zriaďovateľov či asistovaním školám v procese prihlasovania sa do výzvy," poznamenali analytici.
Ďalej podľa nich treba zvýšiť účasť ohrozených žiakov v letných školách. Na to by mohol poslúžiť manuál, ako získavať žiakov do letných škôl. Zabezpečiť by sa mala aj súčinnosť medzi terénnymi pracovníkmi a školami pri informovaní rodičov a žiakov o dôležitosti letných škôl a pri získavaní súhlasu na účasť detí v nich.
