Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pri prioritách tvoriacej sa vlády ešte nie je podľa analytikov veľmi čo hodnotiť. Relevantné bude totiž to, čo sa dostane do praxe.
Autor TASR
Bratislava 16. marca (TASR) - Pri prioritách tvoriacej sa vlády ešte nie je podľa analytikov veľmi čo hodnotiť. Relevantné bude totiž to, čo sa dostane do praxe.
Napríklad aj záväzok vyrovnaného rozpočtu bol podľa makroekonóma VÚB banky Andreja Aradyho nedávno schválený na rok 2018 a teraz sa ciele menia, odsúva sa na rok 2020. "Ak by to bola aktuálna cena za trvalé zlepšenie podnikateľského prostredia pre podniky, ktoré produkujú pracovné miesta a rast ekonomiky, bol by tento odsun akceptovateľný," zhodnotil.
Čistá bilancia opatrení, na ktorých sa vláda dohodla, je ale podľa neho pre podnikateľov otázna. Napríklad zníženie daňového zaťaženia je podľa Aradyho kompenzované zvýšením nákladov práce cez zvýšenie minimálnej mzdy.
V programe mu pritom chýbajú dlhodobé riešenia ekonomického dopadu demografických zmien. Slovensko bude totiž v nasledujúcich rokoch čeliť jednej z najdramatickejších zmien v celej Európe. "Obyvateľstvo výrazne zostarne, menej ľudí bude do dôchodkového systému prispievať, viacej ľudí by z neho malo poberať," opísal Arady. Ohlásené opatrenia hovoria napríklad o možnosti programového výberu z druhého piliera, nie však o navýšení pomeru v jeho prospech, pričom dnes je utláčaný podľa neho do budúcnosti neudržateľným štátnym pilierom.
Podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martina Vlachynského sa v prioritách vznikajúcej vlády zjavilo aj niekoľko svetlých bodov. Napríklad znižovanie daní či rušenie daňových licencií, čiže dane zo straty. "No v tomto momente tomu chýbajú ako ambície, čiže prečo nie razantnejšie zníženia a prečo nie skôr, tak aj hlbší obsah," myslí si.
Preto sa podľa neho ešte len uvidí, či sa to v ďalších krokoch podarí naplniť. "Napríklad v boji s byrokraciou by podnikateľskému prostrediu pomohli systémové opatrenia, ako napríklad povinnosť zrušiť jednu existujúcu reguláciu pri zavedení novej," opísal Vlachynský.
V prioritách tvoriacej sa vlády podľa neho ostali aj niektoré negatíva z minulosti. "Napríklad zvyšovanie minimálnej mzdy bude ďalej roztvárať nožnice príležitostí medzi nezamestnanými a zvyškom populácie," dodal. Za vyslovený ekonomický nezmysel považuje napríklad zavedenie národného leteckého prepravcu.
Programové priority vznikajúcej vlády podpísali v utorok (15.3.) strany Smer-SD, SNS, Most-Híd a #Sieť. Dohodli sa napríklad na tom, že sa zníži daň z príjmov právnických osôb na 21 %, od 1. 1. 2018 by sa mali zrušiť daňové licencie a vyrovnaný rozpočet by mala krajina dosiahnuť v roku 2020.
Nová vláda by chcela tiež zvýšiť limity na uplatňovanie paušálnych výdavkov pre živnostníkov a znižovať administratívnu záťaž pri podnikaní. Zároveň chce primerane zvyšovať minimálnu mzdu či presadzovať adresné sociálne opatrenia a valorizovať dôchodky.
Napríklad aj záväzok vyrovnaného rozpočtu bol podľa makroekonóma VÚB banky Andreja Aradyho nedávno schválený na rok 2018 a teraz sa ciele menia, odsúva sa na rok 2020. "Ak by to bola aktuálna cena za trvalé zlepšenie podnikateľského prostredia pre podniky, ktoré produkujú pracovné miesta a rast ekonomiky, bol by tento odsun akceptovateľný," zhodnotil.
Čistá bilancia opatrení, na ktorých sa vláda dohodla, je ale podľa neho pre podnikateľov otázna. Napríklad zníženie daňového zaťaženia je podľa Aradyho kompenzované zvýšením nákladov práce cez zvýšenie minimálnej mzdy.
V programe mu pritom chýbajú dlhodobé riešenia ekonomického dopadu demografických zmien. Slovensko bude totiž v nasledujúcich rokoch čeliť jednej z najdramatickejších zmien v celej Európe. "Obyvateľstvo výrazne zostarne, menej ľudí bude do dôchodkového systému prispievať, viacej ľudí by z neho malo poberať," opísal Arady. Ohlásené opatrenia hovoria napríklad o možnosti programového výberu z druhého piliera, nie však o navýšení pomeru v jeho prospech, pričom dnes je utláčaný podľa neho do budúcnosti neudržateľným štátnym pilierom.
Podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martina Vlachynského sa v prioritách vznikajúcej vlády zjavilo aj niekoľko svetlých bodov. Napríklad znižovanie daní či rušenie daňových licencií, čiže dane zo straty. "No v tomto momente tomu chýbajú ako ambície, čiže prečo nie razantnejšie zníženia a prečo nie skôr, tak aj hlbší obsah," myslí si.
Preto sa podľa neho ešte len uvidí, či sa to v ďalších krokoch podarí naplniť. "Napríklad v boji s byrokraciou by podnikateľskému prostrediu pomohli systémové opatrenia, ako napríklad povinnosť zrušiť jednu existujúcu reguláciu pri zavedení novej," opísal Vlachynský.
V prioritách tvoriacej sa vlády podľa neho ostali aj niektoré negatíva z minulosti. "Napríklad zvyšovanie minimálnej mzdy bude ďalej roztvárať nožnice príležitostí medzi nezamestnanými a zvyškom populácie," dodal. Za vyslovený ekonomický nezmysel považuje napríklad zavedenie národného leteckého prepravcu.
Programové priority vznikajúcej vlády podpísali v utorok (15.3.) strany Smer-SD, SNS, Most-Híd a #Sieť. Dohodli sa napríklad na tom, že sa zníži daň z príjmov právnických osôb na 21 %, od 1. 1. 2018 by sa mali zrušiť daňové licencie a vyrovnaný rozpočet by mala krajina dosiahnuť v roku 2020.
Nová vláda by chcela tiež zvýšiť limity na uplatňovanie paušálnych výdavkov pre živnostníkov a znižovať administratívnu záťaž pri podnikaní. Zároveň chce primerane zvyšovať minimálnu mzdu či presadzovať adresné sociálne opatrenia a valorizovať dôchodky.
