Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa Miroslavy Sawiris z organizácie Globsec jasne vyplýva, že najobľúbenejším kandidátom dezinformačných stránok bol Štefan Harabin.
Autor TASR
Bratislava 13. marca (TASR) - Príspevky prezidentských kandidátov na sociálnej sieti v rámci volebnej kampane boli prevažne pozitívne, niektoré stránky uverejňovali aj zavádzajúce informácie v snahe propagovať kandidátov. Vyplýva to z analýzy neziskových organizácií Globsec, Memo 98, Stratpol a Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku (SSPI). Hlavní favoriti získali podľa odborníkov aj porovnateľný priestor v spravodajstve celoplošných televízií.
Analýza ukázala, že kandidáti okrem prezentácie svojej vízie na sociálnej sieti komentovali aj svojich súperov. Príspevky však boli vo všeobecnosti pozitívne. "Zatiaľ čo Maroš Šefčovič, Zuzana Čaputová a Béla Bugár ladili svoje príspevky najmä pozitívne, Štefan Harabin stavil na kritiku. Negatívny bol každý jeho tretí príspevok," uviedol Matej Kandrík zo Stratpolu.
Analytici sa tiež zamerali na 14 najrelevantnejších dezinformačných stránok na sociálnej sieti a príspevkov týkajúcich sa prezidentských volieb. Z týchto dát podľa Miroslavy Sawiris z organizácie Globsec jasne vyplýva, že najobľúbenejším kandidátom dezinformačných stránok bol Štefan Harabin.
Príspevky týchto stránok obsahovali podľa Sawiris aj rôzne naratívy dezinformačného charakteru alebo presadzujúce tradičné hodnoty a nacionalizmus. "Medzi najčastejšie opakujúce sa naratívy patrili dezinformácie, že tradičným médiám a novinárom sa nedá veriť, tiež naratív o tom, že liberálne hodnoty podkopávajú stabilitu slovenskej spoločnosti či rôzne príspevky o ovplyvňovaní volebného procesu, napríklad prostredníctvom zmanipulovaných volebných prieskumov verejnej mienky," priblížila Sawiris.
Analytici skúmali aj prezentáciu kandidátov v televíziách. V spravodajských reláciách štyroch celoplošne vysielajúcich televízií získala najväčší priestor kandidátka Zuzana Čaputová. Ďalší kandidát Maroš Šefčovič získal porovnateľný priestor. Pokiaľ ide o spôsob prezentácie, väčšina informácií o kandidátoch bola neutrálna alebo pozitívna. "Monitorované televízie priniesli množstvo informácií o rôznych aspektoch volebnej kampane. Aj vďaka diskusným programom mali voliči možnosť porovnať jednotlivých kandidátov a dozvedieť sa ich názory a postoje na rôzne témy," uviedol Rasťo Kužel z organizácie MEMO 98 s tým, že prínosom boli aj obsažnejšie diskusné formáty, ktoré organizovali viaceré portály a noviny na internete.
Analytici avizovali, že podobný monitoring priebehu kampane budú vykonávať aj pred druhým kolom prezidentských volieb.
Prvé kolo prezidentských volieb bude 16. marca, prípadné druhé kolo 30. marca. Do druhého kola postupujú dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého. Hlasovať sa bude od 7. h do 22. h. Voľby budú stáť viac ako 12,7 milióna eur.
V abecednom poradí kandidujú Béla Bugár, Zuzana Čaputová, Martin Daňo, Štefan Harabin, Eduard Chmelár, Marian Kotleba, Milan Krajniak, František Mikloško, Maroš Šefčovič, Róbert Švec, Bohumila Tauchmannová, Juraj Zábojník a Ivan Zuzula.
Analýza ukázala, že kandidáti okrem prezentácie svojej vízie na sociálnej sieti komentovali aj svojich súperov. Príspevky však boli vo všeobecnosti pozitívne. "Zatiaľ čo Maroš Šefčovič, Zuzana Čaputová a Béla Bugár ladili svoje príspevky najmä pozitívne, Štefan Harabin stavil na kritiku. Negatívny bol každý jeho tretí príspevok," uviedol Matej Kandrík zo Stratpolu.
Analytici sa tiež zamerali na 14 najrelevantnejších dezinformačných stránok na sociálnej sieti a príspevkov týkajúcich sa prezidentských volieb. Z týchto dát podľa Miroslavy Sawiris z organizácie Globsec jasne vyplýva, že najobľúbenejším kandidátom dezinformačných stránok bol Štefan Harabin.
Príspevky týchto stránok obsahovali podľa Sawiris aj rôzne naratívy dezinformačného charakteru alebo presadzujúce tradičné hodnoty a nacionalizmus. "Medzi najčastejšie opakujúce sa naratívy patrili dezinformácie, že tradičným médiám a novinárom sa nedá veriť, tiež naratív o tom, že liberálne hodnoty podkopávajú stabilitu slovenskej spoločnosti či rôzne príspevky o ovplyvňovaní volebného procesu, napríklad prostredníctvom zmanipulovaných volebných prieskumov verejnej mienky," priblížila Sawiris.
Analytici skúmali aj prezentáciu kandidátov v televíziách. V spravodajských reláciách štyroch celoplošne vysielajúcich televízií získala najväčší priestor kandidátka Zuzana Čaputová. Ďalší kandidát Maroš Šefčovič získal porovnateľný priestor. Pokiaľ ide o spôsob prezentácie, väčšina informácií o kandidátoch bola neutrálna alebo pozitívna. "Monitorované televízie priniesli množstvo informácií o rôznych aspektoch volebnej kampane. Aj vďaka diskusným programom mali voliči možnosť porovnať jednotlivých kandidátov a dozvedieť sa ich názory a postoje na rôzne témy," uviedol Rasťo Kužel z organizácie MEMO 98 s tým, že prínosom boli aj obsažnejšie diskusné formáty, ktoré organizovali viaceré portály a noviny na internete.
Analytici avizovali, že podobný monitoring priebehu kampane budú vykonávať aj pred druhým kolom prezidentských volieb.
Prvé kolo prezidentských volieb bude 16. marca, prípadné druhé kolo 30. marca. Do druhého kola postupujú dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého. Hlasovať sa bude od 7. h do 22. h. Voľby budú stáť viac ako 12,7 milióna eur.
V abecednom poradí kandidujú Béla Bugár, Zuzana Čaputová, Martin Daňo, Štefan Harabin, Eduard Chmelár, Marian Kotleba, Milan Krajniak, František Mikloško, Maroš Šefčovič, Róbert Švec, Bohumila Tauchmannová, Juraj Zábojník a Ivan Zuzula.
