Na snímke slovenskí vojaci v Kempe Tatry na pôde veliteľstva UN Protected Area (UNPA) počas návštevy ministra obrany SR Jaroslava Naďa v Nikózii na Cypre 29. júla 2021.Foto: TASR - Jaroslav Novák
Diplomati každoročne organizujú stretnutia s predstaviteľmi grécko-cyperských a turecko-cyperských politických strán, čo je podľa nej jedným z veľkých úspechov aktívnej slovenskej diplomacie.
Nikózia/Bratislava 30. júla (TASR) – Slovensko je na ostrove Cyprus veľmi aktívne, uviedla pre TASR analytička portálu euractiv.sk Lucia Yar. Diplomati každoročne organizujú stretnutia s predstaviteľmi grécko-cyperských a turecko-cyperských politických strán, čo je podľa nej jedným z veľkých úspechov aktívnej slovenskej diplomacie. Zároveň tu už od roku 2001 pôsobia vojaci v rámci misie OSN. Dosiaľ v nej bolo nasadených 3885 slovenských profesionálnych vojakov a 53 príslušníkov policajného zboru.
Ostrov sa delí na Cyperskú republiku a Severocyperskú tureckú republiku (SCTR), ktorú však medzinárodné spoločenstvo s výnimkou Turecka neuznáva. "Pre občanov Slovenska to v praxi znamená, že na území SCTR im nemôže byť poskytnutá konzulárna ochrana zo strany Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Nikózii," upozornila Yar.
Hoci obe vlády rozdeleného ostrova od roku 1974 vládnu na svojich územiach nezávisle, k oficiálnemu rozdeleniu nikdy nedošlo. "Grécko-cyperská strana odmietla riešenie založené na princípe dvoch štátov, ktoré bolo navrhnuté v roku 1983, ako aj dohodu OSN o zdieľaní moci v roku 2004, ktorá mala zjednotiť ostrov pred vstupom do Európskej únie," načrtla analytička.
Na archívnej snímke z 20. júla 1974 tureckí vojaci vyťahujú na gréckej strane Cypru torpédový čln, poškodený počas okupácie severnej časti ostrova. Foto: TASR/AP
Spojeniu podľa Yar zásadne nepomáha ani Turecko. "Častokrát sa utieka k rozličným provokáciám. Najčastejšie ide o tému energetiky, keďže ostrov má vo svojej ekonomickej zóne obrovské náleziská zemného plynu. Ankara do tejto zóny v ostatných mesiacoch často vstupuje s prieskumnými loďami pod zámienkou, že grécka časť ostrova využíva nerastné bohatstvo, no zisky z nich na sever ostrov neprúdia," poznamenala.
Od roku 1974 existuje medzi krajinami tzv. nárazníková zóna. Pásmo, ktoré má miestami šírku niekoľko metrov, inde niekoľko kilometrov, kontrolujú mierové sily OSN.
Ako skonštatovala, dôvody rozdelenia ostrova sú pomerne komplikované a majú základ ešte v 19. storočí. "V roku 1878 sa ostrov dostal pod britskú kontrolu, čo sa nepáčilo väčšine cyperských Grékov. Tí požadovali odstránenie britskej nadvlády a zavedenie únie s Gréckom – táto kampaň sa zintenzívnila hlavne v 50. rokoch, keď bola dokonca spojená s bombovými útokmi," načrtla Yar.
Násilnosti medzi gréckou a tureckou komunitou neskončili ani po vyhlásení Cyperskej republiky v roku 1960. "V roku 1974 prebehol grécky vojenský puč, ktorého cieľom bolo zjednotiť ostrov s pevninským Gréckom. Turecko zareagovalo inváziou, čo napokon rozdelilo ostrov na severný turecký Cyprus a cyperskú grécku časť," doplnila.
