Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nevyhnutnosťou je podľa Vlachynského aj lepší zber a vyhodnocovanie dát, ktoré poslúžia ako báza pre farmakoekonomické rozhodnutia.
Autor TASR
Bratislava 13. novembra (TASR) – V najbližších rokoch bude s liekmi oveľa väčší problém, budú drahšie. Uviedol to analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Martin Vlachynský, pričom poukázal na novú publikáciu Zázračné lieky – Ako ich zaplatiť a neskrachovať.
Ako vysvetlil pre TASR, v súčasnosti vo svete pribúdajú ročne desiatky nových inovatívnych liekov, ktoré sú veľmi drahé. Tým, že populácia starne, vyskytuje sa viac onkologických ochorení a závažných diagnóz a zároveň dochádza k lepšej informovanosti pacientov a ich nároky na liečbu sa zvyšujú, stúpa aj tlak na zdravotný systém a financie, ktorý bude v najbližších rokoch podľa analytika výrazne narastať.
Podotkol, že každý systém vrátane slovenského vždy prepláca určitú formu terapie na konkrétnu liečbu. Nové lieky podľa slov analytika vo väčšine nezachraňujú život a nemenia smrť na prežitie. Tvrdí, že ich účinok je väčšinou ten, že predlžujú život a zmierňujú utrpenie. Preto je vzhľadom na ich cenu potrebné, aby mali štáty dobre nastavený regulačný systém, ktorý dokáže posúdiť, či suma za liek zaplatená z verejných zdrojov zodpovedá tomu, aké zlepšenie života liek prináša.
Za dôležité považuje uviesť, že aj z pohľadu zdravotníctva má ľudský život určitú nastavenú hodnotu. „Pokiaľ ju pri jednom pacientovi budeme jedným smerom prekračovať hore, budeme musieť nájsť iného pacienta, ktorého ukrátime," povedal.
„Nie je možné zabezpečiť voľný bezplatný prístup k akejkoľvek novej liečbe, je však možné spraviť prehľadnejší a predvídateľnejší systém, ušetriť zdroje a použiť ich tam, kde budú mať najväčší prínos pre pacienta," zdôraznil.
Analýza Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz preto hovorí o tom, že na zlepšenie situácie je potrebná lepšia komunikácia s pacientom. Za nemenej dôležitú považuje aj dôslednú komunikáciu medzi sociálnym a zdravotným systémom.
Nevyhnutnosťou je podľa Vlachynského aj lepší zber a vyhodnocovanie dát, ktoré poslúžia ako báza pre farmakoekonomické rozhodnutia. Význam vidí aj v posilnení solidárnej funkcie. Podľa Vlachynského to znamená, že pomoc pri katastrofických diagnózach by mala ísť na úkor spotrebnej funkcie na "každodenné"diagnózy.
Poukázal tiež na dôležitosť prípravy regulačného prostredia na inovatívne spôsoby financovania drahej farmakoliečby.
Ako vysvetlil pre TASR, v súčasnosti vo svete pribúdajú ročne desiatky nových inovatívnych liekov, ktoré sú veľmi drahé. Tým, že populácia starne, vyskytuje sa viac onkologických ochorení a závažných diagnóz a zároveň dochádza k lepšej informovanosti pacientov a ich nároky na liečbu sa zvyšujú, stúpa aj tlak na zdravotný systém a financie, ktorý bude v najbližších rokoch podľa analytika výrazne narastať.
Podotkol, že každý systém vrátane slovenského vždy prepláca určitú formu terapie na konkrétnu liečbu. Nové lieky podľa slov analytika vo väčšine nezachraňujú život a nemenia smrť na prežitie. Tvrdí, že ich účinok je väčšinou ten, že predlžujú život a zmierňujú utrpenie. Preto je vzhľadom na ich cenu potrebné, aby mali štáty dobre nastavený regulačný systém, ktorý dokáže posúdiť, či suma za liek zaplatená z verejných zdrojov zodpovedá tomu, aké zlepšenie života liek prináša.
Za dôležité považuje uviesť, že aj z pohľadu zdravotníctva má ľudský život určitú nastavenú hodnotu. „Pokiaľ ju pri jednom pacientovi budeme jedným smerom prekračovať hore, budeme musieť nájsť iného pacienta, ktorého ukrátime," povedal.
„Nie je možné zabezpečiť voľný bezplatný prístup k akejkoľvek novej liečbe, je však možné spraviť prehľadnejší a predvídateľnejší systém, ušetriť zdroje a použiť ich tam, kde budú mať najväčší prínos pre pacienta," zdôraznil.
Analýza Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz preto hovorí o tom, že na zlepšenie situácie je potrebná lepšia komunikácia s pacientom. Za nemenej dôležitú považuje aj dôslednú komunikáciu medzi sociálnym a zdravotným systémom.
Nevyhnutnosťou je podľa Vlachynského aj lepší zber a vyhodnocovanie dát, ktoré poslúžia ako báza pre farmakoekonomické rozhodnutia. Význam vidí aj v posilnení solidárnej funkcie. Podľa Vlachynského to znamená, že pomoc pri katastrofických diagnózach by mala ísť na úkor spotrebnej funkcie na "každodenné"diagnózy.
Poukázal tiež na dôležitosť prípravy regulačného prostredia na inovatívne spôsoby financovania drahej farmakoliečby.
