Bratislava 10. septembra (TASR) – Pápež František je pre katolícku cirkev experimentom, pretože doteraz nebol hlavou katolíckej cirkvi nikto z Latinskej Ameriky. Poukázal na to cirkevný analytik Imrich Gazda pri príležitosti septembrovej návštevy pápeža Františka na Slovensku. Uviedol, že každý pápež, či už to bol Ján Pavol II. alebo Benedikt XVI., bol iný charakterovo či z pohľadu svojich priorít. Avšak každý pápež je hlavou tej istej cirkvi a všetci hlásajú to isté učenie a náuku.
"Keď sa na to pozeráme z charakterového hľadiska, tak Ján Pavol II. bol filozof, literát, písal básne, chodil lyžovať, bol športovec. Potom prišiel Benedikt XVI., ktorý bol akademikom, teológom a František je taký kňaz z ulice. Sú to tri rozličné charaktery," porovnal posledné tri hlavy katolíckej cirkvi Gazda. Podľa jeho slov si je potrebné uvedomiť, že zosnulý Ján Pavol II. bol na čele katolíckej cirkvi celé štvrťstoročie a ovplyvnil niekoľko generácií. "Niektorí ľudia vyrastali s pontifikátom Jána Pavla II. Slováci ho mali za svojho pápeža, nakoľko bol zo susedného Poľska. S mentalitou, vystupovaním, zmýšľaním, kultúrno-cirkevným kontextom bol blízky nám Slovákom," vysvetlil Gazda s tým, že sa výrazne pričinil o porazenie komunizmu aj v Československu.
"Benedikt XVI. sa stal pápežom v oveľa staršom veku a bol ním relatívne krátko. Tým, že bol introvertom a vážnejšej povahy, tak sa možno nedokázal zapísať do ľudského povedomia," komentoval Gazda. Poukázal však na to, že svojou rezignáciou a tým, ako vystupuje po tom, čo sa stal emeritným pápežom, jeho renomé a obľúbenosť stúpla. "Možno je aj vyššia ako počas jeho pontifikátu," uviedol analytik.
Na snímke vpravo pápež František sa víta s emeritným pápežom Benediktom XVI. (vľavo) v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne 14. februára 2015. Foto: TASR/AP/Andrew Medichini
"Pápež František je pre katolícku cirkev experimentom, lebo pápeža z Latinskej Ameriky sme tu ešte nemali. Päťsto rokov sme tu mali pápežov len z Talianska, potom boli zvolení Poliak a Nemec a to už bolo o čosi iné. Po nich nasledoval František z Latinskej Ameriky a je to taký experiment,“ povedal Gazda. Podľa jeho slov sa samotná cirkev musí vyrovnať s tým, že František prichádza s úplne iným vnútorným nastavením, z iného kultúrneho prostredia a s iným historickým "backgroundom". "Jeho charakter ovplyvňuje chod celej cirkvi. Je to nová a zaujímavá skúsenosť a podľa mňa to len ukazuje to, že cirkev sa vie neustále reformovať a vie niečím prekvapiť," doplnil.
Gazda poznamenal, že pápeži sa aj inak zapísali do histórie. "Pre Jána Pavla II. to bol zo spoločenského hľadiska zápas s komunizmom, pre Benedikta XVI. zápas s hodnotovým relativizmom a u Františka je vidieť jeho zápas, ktorý zvádza s diktatúrou moci a peňazí. On hovorí, že ľudia nemôžu byť vyhadzovaní na smetisko len za to, že sú chorí, starí alebo chudobní," povedal. Každý pápež mal podľa analytika aj iný akcent pri komunikácii so spoločnosťou, ale aj smerom do vnútra cirkvi. "Kým Ján Pavol II. ukazoval dominanciu viery, Benedikt XVI. zas hĺbku viery a pápež František zdôrazňuje sociálny rozmer viery," uzavrel Gazda.
Pápež František na septembrovej (12. - 15. 9.) návšteve Slovenska zavíta do Bratislavy, Košíc, Prešova a Šaštína. Stretne sa s troma najvyššími ústavnými činiteľmi, ale aj zástupcami židovskej či rómskej komunity. V Šaštíne je na programe svätá omša s homíliou Svätého Otca.
