Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za nepodarok považuje analytik i návrh ministerstva školstva, aby mohlo pôsobiť aj ako vydavateľ učebníc.
Autor TASR
Bratislava 12. marca (TASR) - Prvý rok vo funkcii nového ministra školstva, vedy, výskumu a športu Branislava Gröhlinga (SaS) bol operatívnou nočnou morou. Počas celého roka sa riešilo prerušenie vzdelávania, jeho nahradenie online vzdelávaním, testovanie detí a rodičov, otváranie škôl, či a ako sa budú robiť maturity, skúšky a prijímacie pohovory na školy. V súvislosti s hodnotením blížiaceho sa prvého roka vlády premiéra Igora Matoviča (OĽANO) to pre TASR uviedol analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Róbert Chovanculiak.
"Pozitívne hodnotím, že napriek haseniu akútnych požiarov sa začalo pracovať aj na systematickejších zmenách, ktoré ovplyvnia školstvo aj v čase, keď pandémia bude už len zlá spomienka. To mnohokrát nedokázali minulí ministri ani v „mierových časoch“ a v zásade svoje ministrovanie len "prešľapovali na mieste," uviedol analytik. Poukázal, že súčasný minister neohlásil žiadnu "najväčšiu reformu školstva za posledných 25 rokov". Podľa jeho slov sa však začali práce na viacerých dôležitých zmenách. Ako príklad uviedol otvorenie trhu s učebnicami, zjednotenie financovania v školstve, racionalizácia siete škôl, odstraňovanie byrokracie a administratívy, sekanie v štátnom obsahu vzdelávania, alebo špecifické riešenie otázky platov učiteľov napríklad v drahých regiónoch. "Toto všetko bude samozrejme platiť len za predpokladu, že sa ministrovi aj podarí tieto zmeny dotiahnuť do úspešného konca," uviedol Chovanculiak s tým, že to nebude jednoduché.
Za hlavný nedostatok považuje fakt, že nie je naplánovaná žiadna radikálnejšia zmena v školstve, ktorá by ovplyvnila jeho dlhodobé fungovanie. "Napríklad zavedením nového typu autonómnych škôl, ktoré by vniesli nový vietor do školstva," priblížil. Taktiež mu chýba väčší dôraz na reformy a zmeny v strednom odbornom školstve a v zlepšovaní spolupráce zamestnávateľov a škôl. "Veľmi ma mrzí aj neochota ministerstva odstrániť všetky privilégia, ktoré majú vyššie územné celky pri zakladaní stredných škôl, otváraní prvých tried a vytváraní nových odborov. Pri všetkých týchto činnostiach má vyšší územný celok právo veta a rozdáva "povolenky" de facto svojim konkurentom v podobe súkromných a cirkevných zriaďovateľov," uviedol Chovanculiak. Podľa jeho slov je to neprípustné, ak sa očakáva, že má v strednom školstve prebiehať férová súťaž, kde víťazí kvalitnejší poskytovateľ.
Rovnako za nepodarok považuje analytik návrh ministerstva školstva, aby mohlo pôsobiť aj ako vydavateľ učebníc. Podľa jeho slov sa môže časom stať, že vznikne nový štátny podnik vydávajúci učebnice.
"Pozitívne hodnotím, že napriek haseniu akútnych požiarov sa začalo pracovať aj na systematickejších zmenách, ktoré ovplyvnia školstvo aj v čase, keď pandémia bude už len zlá spomienka. To mnohokrát nedokázali minulí ministri ani v „mierových časoch“ a v zásade svoje ministrovanie len "prešľapovali na mieste," uviedol analytik. Poukázal, že súčasný minister neohlásil žiadnu "najväčšiu reformu školstva za posledných 25 rokov". Podľa jeho slov sa však začali práce na viacerých dôležitých zmenách. Ako príklad uviedol otvorenie trhu s učebnicami, zjednotenie financovania v školstve, racionalizácia siete škôl, odstraňovanie byrokracie a administratívy, sekanie v štátnom obsahu vzdelávania, alebo špecifické riešenie otázky platov učiteľov napríklad v drahých regiónoch. "Toto všetko bude samozrejme platiť len za predpokladu, že sa ministrovi aj podarí tieto zmeny dotiahnuť do úspešného konca," uviedol Chovanculiak s tým, že to nebude jednoduché.
Za hlavný nedostatok považuje fakt, že nie je naplánovaná žiadna radikálnejšia zmena v školstve, ktorá by ovplyvnila jeho dlhodobé fungovanie. "Napríklad zavedením nového typu autonómnych škôl, ktoré by vniesli nový vietor do školstva," priblížil. Taktiež mu chýba väčší dôraz na reformy a zmeny v strednom odbornom školstve a v zlepšovaní spolupráce zamestnávateľov a škôl. "Veľmi ma mrzí aj neochota ministerstva odstrániť všetky privilégia, ktoré majú vyššie územné celky pri zakladaní stredných škôl, otváraní prvých tried a vytváraní nových odborov. Pri všetkých týchto činnostiach má vyšší územný celok právo veta a rozdáva "povolenky" de facto svojim konkurentom v podobe súkromných a cirkevných zriaďovateľov," uviedol Chovanculiak. Podľa jeho slov je to neprípustné, ak sa očakáva, že má v strednom školstve prebiehať férová súťaž, kde víťazí kvalitnejší poskytovateľ.
Rovnako za nepodarok považuje analytik návrh ministerstva školstva, aby mohlo pôsobiť aj ako vydavateľ učebníc. Podľa jeho slov sa môže časom stať, že vznikne nový štátny podnik vydávajúci učebnice.
