Okrem reakcie na koronakrízu dokázalo ministerstvo prísť s plánom konkrétnych úloh na najbližšie mesiace a roky, myslí si Chovanculiak.
Autor TASR
Bratislava 29. decembra (TASR) - Rok 2020 nastavil školstvu zrkadlo. Rodičia sa dozvedeli koľko a akého zbytočného učiva sa musia ich deti učiť. Učitelia sa dozvedeli, že bez osobnej prítomnosti detí v škole a bez biča v podobe známkovania vnútorná motivácia detí preberať predpísané učivo rýchlo klesá. A daňový poplatník sa dozvedel, že informatizácia a digitálne vzdelávanie v školstve nefungujú aj napriek preinvestovaným desiatkam miliónov. Pre TASR to v reakcii na zhodnotenie roka 2020 v oblasti školstva uviedol analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Róbert Chovanculiak.
Dôležité podľa analytika teraz bude, čo si z tejto lekcie, ktorú nám koronakríza nadelila, zoberieme do budúcnosti. "To znamená, či sa nájde odvaha výraznejším spôsobom zmeniť niektoré dekády zabehnuté postupy vo vzdelávaní," uviedol.
Na otázku, čo sa ministrovi školstva Branislavovi Gröhlingovi (SaS) v tomto roku podarilo a naopak nepodarilo, analytik odpovedal, že "ministerstvo školstva muselo hasiť okamžitý požiar", a to presunulo jeho pozornosť smerom ku krátkodobým úlohám. "Manévrovací priestor ministerstva bol však pomerne malý, keďže vybavenie škôl a prístup k digitálnemu učivu sa nedá zabezpečiť v priebehu tak krátkeho času. Snažilo sa však minimálne aktívne komunikovať a informovať učiteľov a žiakov o vývoji," uviedol Chovanculiak. Poznamenal, že to nie je málo. "Ak to porovnáme s reakciou bývalej ministerky, ktorá prvé týždne absolútne nereagovala a podpora učiteľov bola ponechaná výhradne na dobrovoľnú iniciatívu, tak ide o výrazne zlepšenie," poznamenal analytik.
Okrem reakcie na koronakrízu dokázalo ministerstvo prísť s plánom konkrétnych úloh na najbližšie mesiace a roky, myslí si Chovanculiak. "To je niečo, na čo nie sme z minulosti navyknutí. Minulí ministri zvykli prvý rok len budovať tím a následne dva roky písať dokumenty a nakoniec sa posledný rok nič nestihlo. V nasledujúcom roku sa ukáže, či dokáže nový minister svoj časový náskok aj reálne pretaviť do zmysluplných zmien v školstve," povedal. V pláne ministra, ktorým chce dospieť k zmene školstva, pozitívne analytik hodnotí výber priorít, ako je liberalizácia trhu s učebnicami, zjednotenie financovania, odstránenie byrokracie, zvýšenie platu učiteľov vo vybraných regiónoch a optimalizácia siete škôl. "Toto všetko sú veci, o ktorých potrebe sa dlhodobo vie a diskutuje, ale reálne kroky nikdy neprišli," uzavrel Chovanculiak.
Dôležité podľa analytika teraz bude, čo si z tejto lekcie, ktorú nám koronakríza nadelila, zoberieme do budúcnosti. "To znamená, či sa nájde odvaha výraznejším spôsobom zmeniť niektoré dekády zabehnuté postupy vo vzdelávaní," uviedol.
Na otázku, čo sa ministrovi školstva Branislavovi Gröhlingovi (SaS) v tomto roku podarilo a naopak nepodarilo, analytik odpovedal, že "ministerstvo školstva muselo hasiť okamžitý požiar", a to presunulo jeho pozornosť smerom ku krátkodobým úlohám. "Manévrovací priestor ministerstva bol však pomerne malý, keďže vybavenie škôl a prístup k digitálnemu učivu sa nedá zabezpečiť v priebehu tak krátkeho času. Snažilo sa však minimálne aktívne komunikovať a informovať učiteľov a žiakov o vývoji," uviedol Chovanculiak. Poznamenal, že to nie je málo. "Ak to porovnáme s reakciou bývalej ministerky, ktorá prvé týždne absolútne nereagovala a podpora učiteľov bola ponechaná výhradne na dobrovoľnú iniciatívu, tak ide o výrazne zlepšenie," poznamenal analytik.
Okrem reakcie na koronakrízu dokázalo ministerstvo prísť s plánom konkrétnych úloh na najbližšie mesiace a roky, myslí si Chovanculiak. "To je niečo, na čo nie sme z minulosti navyknutí. Minulí ministri zvykli prvý rok len budovať tím a následne dva roky písať dokumenty a nakoniec sa posledný rok nič nestihlo. V nasledujúcom roku sa ukáže, či dokáže nový minister svoj časový náskok aj reálne pretaviť do zmysluplných zmien v školstve," povedal. V pláne ministra, ktorým chce dospieť k zmene školstva, pozitívne analytik hodnotí výber priorít, ako je liberalizácia trhu s učebnicami, zjednotenie financovania, odstránenie byrokracie, zvýšenie platu učiteľov vo vybraných regiónoch a optimalizácia siete škôl. "Toto všetko sú veci, o ktorých potrebe sa dlhodobo vie a diskutuje, ale reálne kroky nikdy neprišli," uzavrel Chovanculiak.