Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že Švajčiarsko je štát s veľmi environmentálne cítiacim obyvateľstvom a zelenými politikami, zhodnotil Hudec.
Autor TASR
Bratislava 20. mája (TASR) - Priemerný Slovák v roku 2020 vyprodukoval 433 kilogramov (kg) odpadu, Švajčiar 703 kg. Švajčiarsko dlhodobo dosahuje vysokú mieru recyklácie komunálneho odpadu, v roku 2020 to bolo 52,8 percenta. Pre TASR to uviedol analytik portálu Euractiv Slovensko Michal Hudec. V týchto dňoch je na oficiálnej návšteve Švajčiarska prezidentka SR Zuzana Čaputová a jedným z cieľov jej návštevy je poukázať na inovatívne riešenia v oblasti zelenej transformácie, ktorými sa môže Slovensko inšpirovať.
Vo Švajčiarsku od roku 2000 funguje zálohovací systém pre PET fľaše, hliníkové a sklenené obaly. "Systém sa dá považovať za úspešný. Návratnosť sklenených fliaš bola v roku 2018 93 percent, PET fliaš 83 percent a hliníkových obalov 86 percent," poznamenal Hudec.
Všetok odpad, ktorý nie je možné vo Švajčiarsku zrecyklovať, sa musí podľa Hudeca spáliť na energiu. Skládkovanie odpadov skončilo v roku 2000. Hudec približuje, že Švajčiari majú 30 zariadení na energetické využívanie odpadov a krajina sa tak dá považovať za spaľovaciu veľmoc. Vo Švajčiarsku tiež v odpadovom hospodárstve funguje systém "znečisťovateľ platí" - rovnako ako na Slovensku.
"Životné prostredie Švajčiarska je podobne ako v iných štátoch pod silným tlakom najmä zo strany priemyslu, poľnohospodárstva, dopravy a cestovného ruchu," skonštatoval Hudec. Pokračuje, že najväčším problémom Švajčiarska je v súčasnosti znečistenie vody, vzduchu, a degradácia pôdy. "Práve zabezpečenie čistej, pitnej vody je prioritou aj pre Federálny úrad pre životné prostredie (FOEN)," podotkol analytik.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR pre TASR uviedlo, že aktuálne Švajčiarsko produkuje 14 miliónov ton emisií ročne. Svetový priemer krajín je osem miliónov ton oxidu uhličitého. Švajčiarsko sa podľa rezortu zaviazalo k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality do roku 2050. Dôraz kladie na využitie elektrickej energie získanej pomocou elektrolýzy z vodíka a kyslíka.
Švajčiarsko tiež plánuje rýchlejšiu energetickú revitalizáciu starých budov. Nové energeticky úsporné budovy by mali nahradiť tie staré, približuje ministerstvo. Pokračuje, že tepelné čerpadlá majú nahradiť starý vykurovací systém založený na fosílnych palivách. Počíta sa s vybudovaním sietí na dodávku tepla a teplej vody. "Švajčiarsko plánuje vo väčšej miere využiť veternú a geotermálnu energiu a rovnako aj energiu z biomasy," dodalo.
Krajina podľa MZVEZ vytvára v Európe jedinečný vodíkový ekosystém pre nízkoemisnú mobilitu. Vodná elektráreň v Niedergösgene má v súčasnosti najväčšiu produkčnú kapacitu vysokokvalitného zeleného vodíka. "Švajčiarsky energetický mix je z 11 percent tvorený obnoviteľným zdrojom – vodou. Švajčiarsko dôsledne pokračuje v budovaní vodíkového ekosystému zvýšením počtu vodíkových čerpacích staníc z deväť na päťdesiat do roku 2023," poukázal rezort diplomacie.
"Vo všeobecnosti sa dá povedať, že Švajčiarsko je štát s veľmi environmentálne cítiacim obyvateľstvom a zelenými politikami. Švajčiarsko zaviedlo rôzne opatrenia vedúce k udržateľnosti životného prostredia," zhodnotil Hudec. Ministerstvo dodalo, že krajina 20 rokov investuje do rozvoja čistejších technológií.
Vo Švajčiarsku od roku 2000 funguje zálohovací systém pre PET fľaše, hliníkové a sklenené obaly. "Systém sa dá považovať za úspešný. Návratnosť sklenených fliaš bola v roku 2018 93 percent, PET fliaš 83 percent a hliníkových obalov 86 percent," poznamenal Hudec.
Všetok odpad, ktorý nie je možné vo Švajčiarsku zrecyklovať, sa musí podľa Hudeca spáliť na energiu. Skládkovanie odpadov skončilo v roku 2000. Hudec približuje, že Švajčiari majú 30 zariadení na energetické využívanie odpadov a krajina sa tak dá považovať za spaľovaciu veľmoc. Vo Švajčiarsku tiež v odpadovom hospodárstve funguje systém "znečisťovateľ platí" - rovnako ako na Slovensku.
"Životné prostredie Švajčiarska je podobne ako v iných štátoch pod silným tlakom najmä zo strany priemyslu, poľnohospodárstva, dopravy a cestovného ruchu," skonštatoval Hudec. Pokračuje, že najväčším problémom Švajčiarska je v súčasnosti znečistenie vody, vzduchu, a degradácia pôdy. "Práve zabezpečenie čistej, pitnej vody je prioritou aj pre Federálny úrad pre životné prostredie (FOEN)," podotkol analytik.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR pre TASR uviedlo, že aktuálne Švajčiarsko produkuje 14 miliónov ton emisií ročne. Svetový priemer krajín je osem miliónov ton oxidu uhličitého. Švajčiarsko sa podľa rezortu zaviazalo k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality do roku 2050. Dôraz kladie na využitie elektrickej energie získanej pomocou elektrolýzy z vodíka a kyslíka.
Švajčiarsko tiež plánuje rýchlejšiu energetickú revitalizáciu starých budov. Nové energeticky úsporné budovy by mali nahradiť tie staré, približuje ministerstvo. Pokračuje, že tepelné čerpadlá majú nahradiť starý vykurovací systém založený na fosílnych palivách. Počíta sa s vybudovaním sietí na dodávku tepla a teplej vody. "Švajčiarsko plánuje vo väčšej miere využiť veternú a geotermálnu energiu a rovnako aj energiu z biomasy," dodalo.
Krajina podľa MZVEZ vytvára v Európe jedinečný vodíkový ekosystém pre nízkoemisnú mobilitu. Vodná elektráreň v Niedergösgene má v súčasnosti najväčšiu produkčnú kapacitu vysokokvalitného zeleného vodíka. "Švajčiarsky energetický mix je z 11 percent tvorený obnoviteľným zdrojom – vodou. Švajčiarsko dôsledne pokračuje v budovaní vodíkového ekosystému zvýšením počtu vodíkových čerpacích staníc z deväť na päťdesiat do roku 2023," poukázal rezort diplomacie.
"Vo všeobecnosti sa dá povedať, že Švajčiarsko je štát s veľmi environmentálne cítiacim obyvateľstvom a zelenými politikami. Švajčiarsko zaviedlo rôzne opatrenia vedúce k udržateľnosti životného prostredia," zhodnotil Hudec. Ministerstvo dodalo, že krajina 20 rokov investuje do rozvoja čistejších technológií.
