Odborníci vo výskumnej správe takisto upozornili, že slovenské zbrane boli použité aj pri masových streľbách pri nákupnom centre Olympia v Mníchove (júl 2016), kde prišlo o život deväť ľudí.
Autor TASR
Bratislava/Praha/Londýn 20. júna (TASR) - Na Slovensku a v ČR existujú nepriame spojenia medzi zločinom a terorizmom. Zo Slovenska totiž pochádza veľké množstvo zbraní, ktoré sa dajú jednoducho reaktivovať a môžu padnúť do rúk teroristov. Vyplýva to z výskumnej správy Spojitosť medzi zločinom a terorizmom v Českej republike a na Slovensku, ktorú v stredu v Bratislave prezentoval vedúci projektu Crime-Terror Nexus Peter Neumann z Kráľovskej fakulty (King's College) Londýnskej univerzity.
Na prezentácii, ktorá sa konala na pôde slovenského bezpečnostného inštitútu GLOBSEC, Rajan Basra - vedúci výskumnej časti projektu Crime-Terror Nexus - pripomenul, že aj pri útoku na redakciu francúzskeho časopisu Charlie Hebdo v januári 2015 teroristi disponovali zbraňami kúpenými na Slovensku.
Odborníci vo výskumnej správe takisto upozornili, že slovenské zbrane boli použité aj pri masových streľbách pri nákupnom centre Olympia v Mníchove (júl 2016), kde prišlo o život deväť ľudí.
V tejto súvislosti štúdia zdôrazňuje, že v mnohých prípadoch ide o zbrane vyrábané ešte za čias Československa, ktoré sa po rozdelení spoločného štátu menili na slepé, boli dostupné s minimálnymi obmedzeniami a následne sa mohli rozšíriť do celej Európy. Správa zároveň zdôrazňuje, že takéto ľahko dostupné zbrane s možnosťou jednoduchej reaktivácie sa môžu cez zločinecký trh ľahko dostať do rúk teroristov.
"V súčasnosti sa slovenské zbrane nachádzajú v rukách zločincov z Británie, Dánska, Švédska, Holandska, Rumunska či Francúzska," uvádza štúdia.
Výskumná správa preto navrhuje viacero odporúčaní, na ktoré by sa mali jednotlivé štáty v boji proti terorizmu zamerať, pretože hranice medzi "bežnou zločinnosťou" a terorizmom sa čoraz viac stierajú. Orgány by podľa odborníkov mali zefektívniť monitorovanie organizovaného zločinu a nezákonného obchodovania s tovarom vrátane lokálne vyrábaných strelných zbraní.
Podľa Neumanna jedným z veľmi dôležitých odporúčaní je aj opätovné zváženie radikalizácie, v rámci ktorého by sa úrady mali zamerať napríklad na väznice. Analytik spresnil, že "väzni sú pripravení na prevratnú zmenu; títo ľudia sú odcudzení od svojich rodín a priateľov," čím sa stávajú dobrým materiálom na radikalizáciu.
Experti v správe tiež odporúčajú, aby sa orgány pri vyšetrovaní financovania terorizmu nesústredili len na medzinárodný finančný systém, ale zamerali sa aj na menšie a drobné trestné činy ako napríklad obchodovanie s drogami, krádeže či vlámania.
Neumann a Basra pripomenuli, že ide o pracovnú verziu správy projektu, ktorý skúma spojitosť medzi zločinnosťou a terorizmom v rámci 28 krajín EÚ.
Na prezentácii, ktorá sa konala na pôde slovenského bezpečnostného inštitútu GLOBSEC, Rajan Basra - vedúci výskumnej časti projektu Crime-Terror Nexus - pripomenul, že aj pri útoku na redakciu francúzskeho časopisu Charlie Hebdo v januári 2015 teroristi disponovali zbraňami kúpenými na Slovensku.
Odborníci vo výskumnej správe takisto upozornili, že slovenské zbrane boli použité aj pri masových streľbách pri nákupnom centre Olympia v Mníchove (júl 2016), kde prišlo o život deväť ľudí.
V tejto súvislosti štúdia zdôrazňuje, že v mnohých prípadoch ide o zbrane vyrábané ešte za čias Československa, ktoré sa po rozdelení spoločného štátu menili na slepé, boli dostupné s minimálnymi obmedzeniami a následne sa mohli rozšíriť do celej Európy. Správa zároveň zdôrazňuje, že takéto ľahko dostupné zbrane s možnosťou jednoduchej reaktivácie sa môžu cez zločinecký trh ľahko dostať do rúk teroristov.
"V súčasnosti sa slovenské zbrane nachádzajú v rukách zločincov z Británie, Dánska, Švédska, Holandska, Rumunska či Francúzska," uvádza štúdia.
Výskumná správa preto navrhuje viacero odporúčaní, na ktoré by sa mali jednotlivé štáty v boji proti terorizmu zamerať, pretože hranice medzi "bežnou zločinnosťou" a terorizmom sa čoraz viac stierajú. Orgány by podľa odborníkov mali zefektívniť monitorovanie organizovaného zločinu a nezákonného obchodovania s tovarom vrátane lokálne vyrábaných strelných zbraní.
Podľa Neumanna jedným z veľmi dôležitých odporúčaní je aj opätovné zváženie radikalizácie, v rámci ktorého by sa úrady mali zamerať napríklad na väznice. Analytik spresnil, že "väzni sú pripravení na prevratnú zmenu; títo ľudia sú odcudzení od svojich rodín a priateľov," čím sa stávajú dobrým materiálom na radikalizáciu.
Experti v správe tiež odporúčajú, aby sa orgány pri vyšetrovaní financovania terorizmu nesústredili len na medzinárodný finančný systém, ale zamerali sa aj na menšie a drobné trestné činy ako napríklad obchodovanie s drogami, krádeže či vlámania.
Neumann a Basra pripomenuli, že ide o pracovnú verziu správy projektu, ktorý skúma spojitosť medzi zločinnosťou a terorizmom v rámci 28 krajín EÚ.