Praha/Bratislava 15. februára (TASR) - Vyšehradská štvorka (V4) od svojho vzniku určite dosiahla ústredný cieľ, ktorým bola integrácia do EÚ a NATO. V budúcnosti by sa mala ďalej uberať cestou pragmatickej spolupráce. Pri príležitosti 30. výročia vzniku tohto zoskupenia to pre TASR uviedol riaditeľ výskumného centra Asociace pro mezinarodní otázky (AMO) Vít Dostál.

Vytvorenie V4 pred 30 rokmi bolo podmienené snahou podporiť demokratickú transformáciu a úspešnú integráciu jej členov do európskych a euroatlantických štruktúr i úsilím o ekonomický prechod z plánovaného hospodárstva na trhovú ekonomiku.

"Okrem týchto cieľov je podstatná tiež vzájomná spolupráca v iných oblastiach, ktorá historicky nebola vždy pravidlom," uviedol Dostál. Toto neformálne zoskupenie štyroch stredoeurópskych štátov totiž od jeho vzniku sprevádzali úspechy i nesúlad.

V posledných rokoch vystupujú v rámci EÚ jednotne proti ilegálnej migrácii, odmietli povinné kvóty na prerozdeľovanie migrantov a odmietajú dostavbu plynovodu Nord Stream. Naopak, nesúzvuk panoval pri otázke tvrdého jadra EÚ, protiruských sankcií, či pri schvaľovaní rozpočtu EÚ na roky 2021-2027, ktoré Maďarsko a Poľsko dlhšie blokovali.

Podľa Dostála by sa "štáty V4 mali v budúcnosti ďalej uberať cestou pragmatickej spolupráce". Tá v súčasnosti zahŕňa široké spektrum oblastí, ako je bezpečnosť, cezhraničná spolupráca, migračná kríza a najaktuálnejšie aj boj proti pandémii nového koronavírusu.

V roku 2000 vznikla z iniciatívy Slovenska taktiež dosiaľ jediná inštitucionalizovaná forma spolupráce krajín V4 - Medzinárodný vyšehradský fond (MVF). Ten prostredníctvom kultúrnych, výskumných a vzdelávacích projektov, grantov či výmenných pobytov podporuje spoluprácu medzi občianskou spoločnosťou v rámci krajín V4 i ďalších štátoch strednej a východnej Európy.