Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ak má byť cieľom, aby platby poisťovní pokrývali reálne náklady nemocníc a aby tie potom nevytvárali dlhy, tak by podľa analytika INEKO malo ísť ministerstvo radšej cestou transparentného zisťovania.
Autor TASR
Bratislava 9. mája (TASR) - Centralizované určenie peňazí do konkrétnych segmentov zdravotníctva prinesie viac problémov ako úžitku. V reakcii na to, že štát chce od budúceho roka určovať zdravotným poisťovniam, koľko peňazí má ísť na nemocničnú či ambulantnú starostlivosť, to pre TASR povedal analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar.
Takýto krok považuje za popretie systému, v ktorom má štát definovať pravidlá vrátane určenia minimálnej siete poskytovateľov, kontrolovať ich plnenie, pričom zdravotné poisťovne majú pri dodržaní pravidiel, vrátane naplnenia minimálnej siete, slobodne zazmluvniť poskytovateľov a platiť im za poskytnutú zdravotnú starostlivosť ich poistencom.
"Obmedzuje to možnosť manažovania pacientov zo strany zdravotných poisťovní a ich priestor pre využívanie rôznych motivačných nástrojov a inovácií, ktoré by mohli viesť napríklad k žiaducemu presunu určitej starostlivosti z ústavnej do ambulantnej alebo domácej starostlivosti," tvrdí.
Ak má byť cieľom, aby platby poisťovní pokrývali reálne náklady nemocníc a aby tie potom nevytvárali dlhy, tak by podľa slov analytika INEKO malo ísť ministerstvo radšej cestou transparentného zisťovania, aké sú reálne, respektíve oprávnené náklady, ale aj zisk a zdravotné výsledky nemocníc a tiež zdravotných poisťovní.
"V prípade, že to férovo a bez ideologických nánosov nezistíme, tak potom bude mať každý aktér svoj vlastný názor na výšku oprávnených nákladov, pričom bude každým rokom nekontrolovateľne stúpať. Rovnako tak potom bude stúpať aj potreba ďalšieho a ďalšieho oddlžovania," uzavrel Zachar.
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR zdravotným poisťovniam v návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok z balíka podľa šéfa rezortu zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nominant OĽANO) presne rozdelí, čo pôjde napríklad na všeobecnú ambulantnú starostlivosť, na špecializovanú starostlivosť a napríklad aj pre nemocnice.
Finančný balík musí byť podľa Lengvarského taký, aby aspoň pokrýval reálne náklady nemocníc. Cieľom tohto postupu je, aby nemocnice neprodukovali nové dlhy.
Takýto krok považuje za popretie systému, v ktorom má štát definovať pravidlá vrátane určenia minimálnej siete poskytovateľov, kontrolovať ich plnenie, pričom zdravotné poisťovne majú pri dodržaní pravidiel, vrátane naplnenia minimálnej siete, slobodne zazmluvniť poskytovateľov a platiť im za poskytnutú zdravotnú starostlivosť ich poistencom.
"Obmedzuje to možnosť manažovania pacientov zo strany zdravotných poisťovní a ich priestor pre využívanie rôznych motivačných nástrojov a inovácií, ktoré by mohli viesť napríklad k žiaducemu presunu určitej starostlivosti z ústavnej do ambulantnej alebo domácej starostlivosti," tvrdí.
Ak má byť cieľom, aby platby poisťovní pokrývali reálne náklady nemocníc a aby tie potom nevytvárali dlhy, tak by podľa slov analytika INEKO malo ísť ministerstvo radšej cestou transparentného zisťovania, aké sú reálne, respektíve oprávnené náklady, ale aj zisk a zdravotné výsledky nemocníc a tiež zdravotných poisťovní.
"V prípade, že to férovo a bez ideologických nánosov nezistíme, tak potom bude mať každý aktér svoj vlastný názor na výšku oprávnených nákladov, pričom bude každým rokom nekontrolovateľne stúpať. Rovnako tak potom bude stúpať aj potreba ďalšieho a ďalšieho oddlžovania," uzavrel Zachar.
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR zdravotným poisťovniam v návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok z balíka podľa šéfa rezortu zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nominant OĽANO) presne rozdelí, čo pôjde napríklad na všeobecnú ambulantnú starostlivosť, na špecializovanú starostlivosť a napríklad aj pre nemocnice.
Finančný balík musí byť podľa Lengvarského taký, aby aspoň pokrýval reálne náklady nemocníc. Cieľom tohto postupu je, aby nemocnice neprodukovali nové dlhy.
