Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Experti tvrdia, že Slovensko v porovnaní s ČR pristupuje k Číne skôr opatrne než kriticky.
Autor TASR
Bratislava 13. apríla (TASR) - Debata o tom, ako k Číne - novej rastúcej veľmoci - pristupovať, na Slovensku zatiaľ absentuje. Ak sa objaví dôležitá otázka, v ktorej Čína figuruje, môže to v budúcnosti pre Slovensko znamenať problém. Upozornili na to analytici v dokumente o čínskom vplyve v strednej Európe, ktorý vznikol v rámci projektu ChinfluenceCE.
TASR o tom informoval Richard Turcsányi zo slovenského Inštitútu ázijských štúdií (IAS).
Na tvorbe dokumentu sa spolupodieľali odborníci z IAS, českej Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) a Centra ázijských štúdií pre východnú a strednú Európu (CEECAS) v Budapešti, ktorí skúmali obraz Číny v Českej republike, na Slovensku a v Maďarsku.
Experti tvrdia, že Slovensko v porovnaní s ČR pristupuje k Číne skôr opatrne než kriticky. "Záujem o Čínu na Slovensku je skôr malý a rovnako to platí aj naopak," konštatujú. Taktiež sa nedá povedať, že by nejaký významný slovenský politik vynaložil veľa politickej energie na rozvíjanie aktívnejších a bližších vzťahov s Čínou alebo by na to vyzval, tvrdia experti.
Veľký záujem o Čínu neprejavujú ani slovenské média. "Napriek tomu, že sa vzťahy s Čínou v posledných niekoľkých rokoch dynamicky rozvíjali, počet článkov, ktoré sa týkali Číny v slovenských médiách, sa zásadne nemení," uvádzajú analytici.
V slovenských médiách do diskusie o Číne zasahujú štátni predstavitelia a úradníci iba minimálne, čo je podľa analytikov očividný rozdiel oproti Maďarsku a Česku, kde patria politici medzi hlavné hlasy diskurzu o Číne. "Podobne sa od svojich susedov Slovensko líši v témach, ktoré v súvislosti s Čínou otvárame. V Českej republike je Čína v médiách často spájaná s otázkami, ako sú ľudské práva, komunistický politický režim a hlavne vzťahy Číny so zvyškom sveta... v médiách na Slovensku veľmi prevažujú čínske vnútroekonomické témy," informujú.
Vo všeobecnosti však médiá na Slovensku a väčšina zúčastnených aktérov prezentujú prevažne neutrálny obraz Číny. O tejto ázijskej krajine sa negatívnejšie vyjadrovali najmä slovenskí novinári či akademici. Viacerí business analytici mali mierne negatívne vnímanie Číny. Naopak, politici sa podľa expertov vyjadrovali na adresu Číny skôr pozitívne, avšak aj tak len veľmi sporadicky.
Takýto postoj má svoje pozitíva, no prináša aj isté negatíva. "Neutralita" môže byť podľa odborníkov pripísaná nedostatku záujmu či dokonca ignorancii voči Číne. O slovensko-čínskych vzťahoch sa hovorí len málo a debata o tom, ako k Číne pristupovať, v podstate na Slovensku neexistuje, myslia si analytici. To však "môže pre Slovensko znamenať problém, ak sa objaví dôležitá otázka, v ktorej Čína figuruje", upozornili experti.
Slovensko má spomedzi krajín Vyšehradskej skupiny (V4) najmenej rozvinuté vzťahy s Čínou, píše sa v dokumente. To sa však v blízkej budúcnosti môže podľa expertov zmeniť, pretože slovenská vláda pred rokom schválila Koncepciu rozvoja hospodárskych vzťahov medzi SR s Čínskou ľudovou republikou na roky 2017-2020.
TASR o tom informoval Richard Turcsányi zo slovenského Inštitútu ázijských štúdií (IAS).
Na tvorbe dokumentu sa spolupodieľali odborníci z IAS, českej Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) a Centra ázijských štúdií pre východnú a strednú Európu (CEECAS) v Budapešti, ktorí skúmali obraz Číny v Českej republike, na Slovensku a v Maďarsku.
Experti tvrdia, že Slovensko v porovnaní s ČR pristupuje k Číne skôr opatrne než kriticky. "Záujem o Čínu na Slovensku je skôr malý a rovnako to platí aj naopak," konštatujú. Taktiež sa nedá povedať, že by nejaký významný slovenský politik vynaložil veľa politickej energie na rozvíjanie aktívnejších a bližších vzťahov s Čínou alebo by na to vyzval, tvrdia experti.
Veľký záujem o Čínu neprejavujú ani slovenské média. "Napriek tomu, že sa vzťahy s Čínou v posledných niekoľkých rokoch dynamicky rozvíjali, počet článkov, ktoré sa týkali Číny v slovenských médiách, sa zásadne nemení," uvádzajú analytici.
V slovenských médiách do diskusie o Číne zasahujú štátni predstavitelia a úradníci iba minimálne, čo je podľa analytikov očividný rozdiel oproti Maďarsku a Česku, kde patria politici medzi hlavné hlasy diskurzu o Číne. "Podobne sa od svojich susedov Slovensko líši v témach, ktoré v súvislosti s Čínou otvárame. V Českej republike je Čína v médiách často spájaná s otázkami, ako sú ľudské práva, komunistický politický režim a hlavne vzťahy Číny so zvyškom sveta... v médiách na Slovensku veľmi prevažujú čínske vnútroekonomické témy," informujú.
Vo všeobecnosti však médiá na Slovensku a väčšina zúčastnených aktérov prezentujú prevažne neutrálny obraz Číny. O tejto ázijskej krajine sa negatívnejšie vyjadrovali najmä slovenskí novinári či akademici. Viacerí business analytici mali mierne negatívne vnímanie Číny. Naopak, politici sa podľa expertov vyjadrovali na adresu Číny skôr pozitívne, avšak aj tak len veľmi sporadicky.
Takýto postoj má svoje pozitíva, no prináša aj isté negatíva. "Neutralita" môže byť podľa odborníkov pripísaná nedostatku záujmu či dokonca ignorancii voči Číne. O slovensko-čínskych vzťahoch sa hovorí len málo a debata o tom, ako k Číne pristupovať, v podstate na Slovensku neexistuje, myslia si analytici. To však "môže pre Slovensko znamenať problém, ak sa objaví dôležitá otázka, v ktorej Čína figuruje", upozornili experti.
Slovensko má spomedzi krajín Vyšehradskej skupiny (V4) najmenej rozvinuté vzťahy s Čínou, píše sa v dokumente. To sa však v blízkej budúcnosti môže podľa expertov zmeniť, pretože slovenská vláda pred rokom schválila Koncepciu rozvoja hospodárskych vzťahov medzi SR s Čínskou ľudovou republikou na roky 2017-2020.
