Na súčasnej schôdzi parlamentu budú poslanci rozhodovať aj o troch návrhoch na novelu Ústavy SR. Už samotný počet ukazuje na to, že k hlavnému zákonu krajiny poslanci pristupujú takpovediac svojstojne.

Z hľadiska politického

Základné rozdelenie je také, že jeden návrh predkladajú poslanci vládnej koalície a dva návrhy poslanci mimovládni. Z politického rozdelenia sa zdá byť jasné, že najväčšiu šancu na schválenie na má návrh jeden, ostatné sú tak iba marketingové akcie poslancov resp. politických strán, ktoré v parlamente reprezentujú. Najmä preto, lebo koalícii stačí presvedčiť najmenší počet poslancov – jedenásť - aby jej návrh podporili. Ostatné strany potrebujú presvedčiť poslancov oveľa viac – nie zhruba desiatku, ale až niekoľko desiatok.

Vzhľadom na to, že vo všetkých troch prípadoch ide na súčasnej schôdzi len o prvé čítanie, pôjde zatiaľ pri hlasovaní iba, ale zároveň hlavne o to, koľko z predložených návrhov postúpi do čítania druhého. Najväčšiu šancu na postup do druhého kola, má, prirodzene, vzhľadom na počet žetónov návrh vládnej koalície, návrhy poslancov strán OĽaNO-Nova a Kotleba-ĽSNS sú takpovediac odsúdené na neúspech už v prvom čítaní. Opak by bol prekvapením.

Z hľadiska vecného

Toľko z hľadiska politického či straníckeho. Z vecného hľadiska možno povedať zatiaľ to, že všetky tri návrhy majú spoločné nasledovné - ak ich parlament neodmietne, opäť Ústavu iba sprzní.

Návrh poslancov Kotleba-ĽSNS vyhadzuje z Ústavy článok, podľa ktorého majú právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a EÚ prednosť pred zákonmi SR. Obávam sa, že ide o nedorozumenie, keďže navrhovatelia ho odôvodňujú tým, že tak chcú obnoviť zvrchovanosť (suverenitu) SR a zosúladiť ustanovenia Ústavy, ktoré si vzájomne odporujú. Na vysvetlenie azda postačí, že uvedené právne akty síce majú prednosť pred zákonmi, ale nie aj pred ústavnými zákonmi a ani pred Ústavou. Je v tom rozdiel.

Návrh poslancov OĽaNO-Nova hovorí o tom, že ak je predseda parlamentu členom politickej strany, musí sa členstva po zvolení do tejto funkcie vzdať a členom strany nesmie byť ešte rok po jej skončení. Opäť, ide zrejme o nedorozumenie, keďže poslanci argumentujú úpravou pomerov v konštitučnej monarchii, zatiaľ čo Slovensko je parlamentnou demokraciou. Ústavne miešať hrušky s jablkami je viac ako iba nevhodné a to aj v prípade, keď tak robia iní. Napokon, nie je tajomstvom, že návrh poslancov je len odvetou na zákon o rokovacom poriadku z dielne A. Danka.

O ústavné nedorozumenie zrejme ide aj v návrhu, ktorý predkladá vládna koalícia, keďže mieni jednorazovo predĺžiť volebné obdobie funkcionárom vyšších územných celkov o jeden rok. Jedným z hlavných nedostatkov návrhu totiž je, že nedokáže naplniť stanovený cieľ. Tým je podľa navrhovateľov zjednotiť volebné obdobia orgánov územnej samosprávy, a tým vytvoriť pre voliča lepšie prostredie na výkon jeho ústavného práva voliť.

Kým totiž bude existovať možnosť odvolania či už starostov alebo predsedov vyššieho územného celku resp. uzákonenie zákazu, aby umreli počas volebného obdobia, nebude sa zjednotenie ich voľby dať zaručiť. Pritom platí, že ak voliči svoje právo odvolať ich v referende zatiaľ veľmi neuplatňujú, automaticky ešte neznamená, že ho ani v budúcnosti uplatňovať nebudú.

Návrhy patria do koša

Je fajn, že ani vládni a ani mimovládni poslanci nemajú k dispozícii vlastných najmenej 90 poslancov, ktorí by ústavné zmeny dokázali presadiť iba silou. Usudzujem tiež, že z vecného hľadiska bude najlepšie, keď všetky tri uvedené návrhy na zmenu Ústavy SR zostanú iba v podobe návrhov, teda nebudú schválené. Očividne totiž patria do koša. Politická vôľa a sila však môže byť iná.