Bratislava 3. júna (TASR) - Súkromní ambulantní kardiológovia a gynekológovia zarábajú najviac, neurológovia a internisti najmenej, pričom rozdiel je aj 2,5-násobný. Vyplýva to z analýzy Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), ktorý analyzoval dáta z Registra účtovných závierok právnických osôb a údajov poskytnutých všetkými tromi zdravotnými poisťovňami.

Analytici zistili výrazné rozdiely v príjmoch ambulantných súkromných lekárov. Porovnávali príjmy 19 najrozšírenejších medicínskych odborností za rok 2017. "Kým napríklad kardiológovia, gynekológovia, gastroenterológovia a všeobecní lekári pre deti a dorast dosiahli ekvivalent priemernej hrubej mesačnej mzdy na úrovni približne 3000 a viac eur, neurológovia, internisti, klinickí logopédi, dermatovenerológovia, pneumológovia a skoro aj urológovia zarábali mesačne pod 1700 eur," píšu v analýze. V priemere mal súkromný ambulantný lekár v roku 2017 hrubý mesačný príjem vo výške 2416 eur.

Odborníci analyzovali len také ambulancie, ktoré sú právnickými osobami a poskytujú zdravotnú starostlivosť výlučne v jednej odbornosti. Na opačných koncoch rebríčka zárobkov sú kardiológovia a internisti, hoci podľa INEKO sa spoločné kardiologické a interné ambulancie vyskytujú na Slovensku relatívne často. "Je možné predpokladať, že lekári pracujúci v ambulanciách tejto 'dvojkombinácie' budú zarábať v priemere menej ako 'čistí' kardiológovia a viac ako 'čistí' internisti," pripomenuli odborníci.

Najvyššie výnosy, teda tržby, ale aj náklady mávajú podľa analýzy gastroenterológovia, ktorí potrebujú na výkon svojej činnosti oveľa bohatšie prístrojové vybavenie ako napríklad psychiatri. "V priebehu rokov 2014 až 2017 sa výnosy sledovaných ambulancií zvýšili o 18,5 percenta, náklady rástli pomalšie, o 15,9 percenta. Ambulancie tak tvorili zisk,“ uviedli analytici.

Najvyšší zisk po zdanení vykázali v roku 2017 kardiológovia, najnižší klinickí logopédi. "Keď porovnáme túto mieru ziskovosti s ostatnými odvetviami hospodárstva SR, zistíme, že poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti je z hľadiska ukazovateľa čistej ziskovej marže nadpriemerne úspešné," píše INEKO vo svojej analýze.

Odborníci analyzovali aj platby zdravotných poisťovní. Najvyššie platby dostávali takí odborní lekári, ktorí potrebujú veľký počet prístrojov, prípadne drahé prístroje. Najmenej dostali klinickí logopédi.

Analytici sa zamerali aj na neurológov. V tejto špecializácii podľa nich nedominuje spotreba zdravotníckeho materiálu a využívanie drahých prístrojov, preto má nízke tržby od poisťovní. "Zároveň platí, že komplexné odborné neurologické vyšetrenie spotrebuje relatívne veľa času lekára, ktorý tak dokáže za deň vyšetriť menej pacientov a vykázať zdravotnej poisťovni menší počet výkonov," uviedli s tým, že aj to môže byť jednou z príčin relatívne nízkych zárobkov týchto špecialistov.

Podľa analytikov rastie dopyt pacientov po neurologickej zdravotnej starostlivosti, pričom počet ambulantných neurológov je v niektorých oblastiach Slovenska kritický a vzniká dlhý čas čakania. "Je na zváženie zdravotných poisťovní, či by vyššie platby za výkony nezatraktívnili viac povolanie ambulantných neurológov, navyše keď zarábajú podstatne menej ako ich kolegovia neurológovia pôsobiaci v nemocniciach, kde majú zákonom garantované každoročne valorizované mzdy," dodali odborníci z INEKO.

Odborníci uviedli priemerný zárobok ambulantného lekára ako ekvivalent hrubej mzdy. Ten vypočítali ako súčet hrubej mzdy lekára po odpočítaní ceny práce sestry z osobných nákladov a zisku ambulancie prepočítaného na hrubú mzdu.