Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na nové bývanie však treba stráviť v práci oveľa viac času ako kedysi. Uviedla to v analýze Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.
Autor TASR
Bratislava 17. novembra (TASR) - Nežná revolúcia pre Slovákov priniesla výrazné zmeny aj v spotrebe a nakupovaní. Od novembra 1989 pribudli obchody, na kúpu väčšiny tovarov sa pracuje kratšie. Na nové bývanie však treba stráviť v práci oveľa viac času ako kedysi. Uviedla to v analýze Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.
Priblížila, že v súčasnosti majú Slováci oveľa viac možností, kde a ako nakupovať. Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR (sieť maloobchodu za organizácie s 20 a viac zamestnancami) dosiahla v roku 2021 predajná plocha obchodov 4,03 milióna štvorcových metrov (m2). Na jedného Slováka tak pripadá približne 0,74 m2 z plochy obchodov.
Úplne iná situácia bola podľa nej v porevolučných rokoch, v roku 1993 predajná plocha obchodov bola viac ako štvornásobne menšia v porovnaní so súčasnosťou, a to vo výmere 0,93 milióna m2. Na jedného obyvateľa Slovenska tak vtedy pripadalo iba 0,18 m2 z plochy obchodov.
Spresnila, že Slováci začali reálne (teda po očistení o infláciu) zarábať viac ako v roku 1989 až v rokoch 2007 - 2008. "V súčasnosti zarábame v priemere reálne približne o 30 až 35 % viac ako v roku 1989," podotkla.
"Na nákup mnohých potravín nám dnes stačí v priemere odpracovať kratší čas. A to aj napriek tomu, že počas vlaňajšieho a tohto roka sme boli svedkami prudkého zdražovania potravín. Platí to najmä pre mäsové výrobky, vajcia, ale aj cukor. O niečo dlhší čas ako kedysi strávime v práci kvôli nákupom niektorých mliečnych výrobkov. Na chlieb dnes však musíme odpracovať dvojnásobne dlhší čas ako kedysi. Cenovo dostupnejšie sú dnes aj oblečenie a obuv," spresnila.
Podstatne kratší čas podľa Sadovskej treba odpracovať na nákup tovarov dlhodobej spotreby. "Napríklad na kúpu farebného televízora sme museli v roku 1989 odpracovať približne 9-násobne dlhší čas ako v dnešnej dobe, keď si chceme zaobstarať LCD televízor. Ak sme si pred vyše tromi dekádami chceli dopriať novú chladničku, stálo nás to päťnásobne viac času stráveného v práci ako dnes. V prípade kúpy automobilu išlo kedysi o viac ako dvojnásobne dlhší odpracovaný čas," doplnila.
Zaujímavou oblasťou sú podľa Sadovskej byty a ich cenový vývoj. "Do roku 1989 sa byty prideľovali vo veľkej miere zdarma alebo stáli 20.000 až 40.000 Kčs (korún československých). Za posledné desaťročia vznikol štandardný trh s bývaním a záujemcovia si môžu vyberať z podstatne širšej ponuky. Ceny bytov však vzrástli niekoľkonásobne, na desiatky až stovky tisíc eur. Dnes tak na kúpu nehnuteľnosti musíme pracovať oveľa dlhšie ako pred revolúciou. Kým v roku 1989 jeden m2 vychádzal na päť dní strávených v práci, tak v súčasnosti je to osemnásobne viac - vyše 40 dní. Bez hypotéky či úveru na bývanie sa dnes mnohé slovenské domácnosti pri kúpe nehnuteľnosti nezaobídu," dodala Sadovská.
Priblížila, že v súčasnosti majú Slováci oveľa viac možností, kde a ako nakupovať. Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR (sieť maloobchodu za organizácie s 20 a viac zamestnancami) dosiahla v roku 2021 predajná plocha obchodov 4,03 milióna štvorcových metrov (m2). Na jedného Slováka tak pripadá približne 0,74 m2 z plochy obchodov.
Úplne iná situácia bola podľa nej v porevolučných rokoch, v roku 1993 predajná plocha obchodov bola viac ako štvornásobne menšia v porovnaní so súčasnosťou, a to vo výmere 0,93 milióna m2. Na jedného obyvateľa Slovenska tak vtedy pripadalo iba 0,18 m2 z plochy obchodov.
Spresnila, že Slováci začali reálne (teda po očistení o infláciu) zarábať viac ako v roku 1989 až v rokoch 2007 - 2008. "V súčasnosti zarábame v priemere reálne približne o 30 až 35 % viac ako v roku 1989," podotkla.
"Na nákup mnohých potravín nám dnes stačí v priemere odpracovať kratší čas. A to aj napriek tomu, že počas vlaňajšieho a tohto roka sme boli svedkami prudkého zdražovania potravín. Platí to najmä pre mäsové výrobky, vajcia, ale aj cukor. O niečo dlhší čas ako kedysi strávime v práci kvôli nákupom niektorých mliečnych výrobkov. Na chlieb dnes však musíme odpracovať dvojnásobne dlhší čas ako kedysi. Cenovo dostupnejšie sú dnes aj oblečenie a obuv," spresnila.
Podstatne kratší čas podľa Sadovskej treba odpracovať na nákup tovarov dlhodobej spotreby. "Napríklad na kúpu farebného televízora sme museli v roku 1989 odpracovať približne 9-násobne dlhší čas ako v dnešnej dobe, keď si chceme zaobstarať LCD televízor. Ak sme si pred vyše tromi dekádami chceli dopriať novú chladničku, stálo nás to päťnásobne viac času stráveného v práci ako dnes. V prípade kúpy automobilu išlo kedysi o viac ako dvojnásobne dlhší odpracovaný čas," doplnila.
Zaujímavou oblasťou sú podľa Sadovskej byty a ich cenový vývoj. "Do roku 1989 sa byty prideľovali vo veľkej miere zdarma alebo stáli 20.000 až 40.000 Kčs (korún československých). Za posledné desaťročia vznikol štandardný trh s bývaním a záujemcovia si môžu vyberať z podstatne širšej ponuky. Ceny bytov však vzrástli niekoľkonásobne, na desiatky až stovky tisíc eur. Dnes tak na kúpu nehnuteľnosti musíme pracovať oveľa dlhšie ako pred revolúciou. Kým v roku 1989 jeden m2 vychádzal na päť dní strávených v práci, tak v súčasnosti je to osemnásobne viac - vyše 40 dní. Bez hypotéky či úveru na bývanie sa dnes mnohé slovenské domácnosti pri kúpe nehnuteľnosti nezaobídu," dodala Sadovská.
