Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Celková recyklácia podľa analýzy dosiahla v roku 2020 úroveň 44 percent.
Autor TASR
Košice/Bratislava 30. augusta (TASR) - Slovensko za uplynulých desať rokov vyprodukovalo každoročne približne o 3,5 percenta viac odpadu. V minulom pandemickom roku sa trend trochu znížil. V porovnaní s rokom 2019 vzrástol o 2,71 percenta. Vyplýva to z analýzy Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií (FBERG) Technickej univerzity v Košiciach o využívaní odpadov na Slovensku.
Analýza ukazuje, že najviac odpadu vyprodukoval Bratislavský kraj (357.774 ton), najmenej Trenčiansky a to 251.835 ton. Na skládkach stále končí 48 percent komunálneho odpadu. Oproti predvlaňajšiemu roku ide o pokles o tri percentá, čiže o viac ako 20.000 ton.
Najviac sa skládkuje v Trenčianskom, Banskobystrickom a Prešovskom kraji, zhodne po 57 percent. Najmenej odpadu sa skládkuje v Košickom (33 percent) a Bratislavskom kraji (25 percent), uvádza analýza.
"Trendy vývoja odpadového hospodárstva v Európskej únii potvrdili, že okrem zavedenia triedeného zberu pri zdroji, v krajinách, kde je prítomné aj zariadenie na energetické využitie odpadu (ZEVO), sa kultúra v odpadovom hospodárstve výrazne pozdvihla," hovorí dekan FBERG Michal Cehlár. Vysvetľuje, že obyvatelia viac separujú, viac sa recykluje a menej sa v danej krajine skládkuje, čo je cieľom odpadového hospodárstva a prechodu na obehové hospodárstvo všeobecne.
Cehlár konštatuje, že v prípade Slovenska je to podobné - kde je ZEVO, tam sa najviac recykluje a najmenej skládkuje. V dvoch najväčších slovenských mestách je vyššie environmentálne povedomie, dostatočné možnosti triedenia pri zdroji, blízkosť regionálnych recyklačných kapacít, využitie zostatkového – nerecyklovateľného odpadu na výrobu energie namiesto skládkovania, tvrdí dekan.
Celková recyklácia podľa analýzy dosiahla v roku 2020 úroveň 44 percent. Najvyšší podiel v zhodnocovaní odpadu majú Bratislavský a Košický kraj. V spaľovniach v Košiciach a Bratislave sa zhodnocuje menej ako osem percent odpadu, čo je 187.795 ton. "V roku 2035 môže mať Slovensko podľa analýzy potenciál na energetické zhodnocovanie pre takmer 700.000 až jeden milión ton odpadu – elektrina pre takmer 180.000 domácností, teplo pre približne 800.000 domácností za predpokladu využitia najlepších dostupných technológií," podotýkajú analytici.
Potenciál pre energetické zhodnocovanie odpadu je podľa Cehlára v súčasnosti na úrovni 1,1 až 1,3 milióna ton ročne. To by mohla byť ročná spotreba elektrickej energie pre 240.000 domácností či dodávok vykurovacieho tepla pre takmer jeden milión domácností.
Analytici pripomínajú, že do roku 2035 má Slovensko recyklovať 65 percent komunálneho odpadu a skládkovať maximálne desať percent.
Analýzu vypracoval tím pod vedením dekana Cehlára. Analyzoval viac ako 21.000 dát z európskych a slovenských zdrojov. Najväčšími producentmi odpadu naďalej zostávajú severské krajiny, pričom stredoeurópske štáty, vrátane Slovenska v tvorbe odpadu stúpajú, zhodnotili.
Analýza ukazuje, že najviac odpadu vyprodukoval Bratislavský kraj (357.774 ton), najmenej Trenčiansky a to 251.835 ton. Na skládkach stále končí 48 percent komunálneho odpadu. Oproti predvlaňajšiemu roku ide o pokles o tri percentá, čiže o viac ako 20.000 ton.
Najviac sa skládkuje v Trenčianskom, Banskobystrickom a Prešovskom kraji, zhodne po 57 percent. Najmenej odpadu sa skládkuje v Košickom (33 percent) a Bratislavskom kraji (25 percent), uvádza analýza.
"Trendy vývoja odpadového hospodárstva v Európskej únii potvrdili, že okrem zavedenia triedeného zberu pri zdroji, v krajinách, kde je prítomné aj zariadenie na energetické využitie odpadu (ZEVO), sa kultúra v odpadovom hospodárstve výrazne pozdvihla," hovorí dekan FBERG Michal Cehlár. Vysvetľuje, že obyvatelia viac separujú, viac sa recykluje a menej sa v danej krajine skládkuje, čo je cieľom odpadového hospodárstva a prechodu na obehové hospodárstvo všeobecne.
Cehlár konštatuje, že v prípade Slovenska je to podobné - kde je ZEVO, tam sa najviac recykluje a najmenej skládkuje. V dvoch najväčších slovenských mestách je vyššie environmentálne povedomie, dostatočné možnosti triedenia pri zdroji, blízkosť regionálnych recyklačných kapacít, využitie zostatkového – nerecyklovateľného odpadu na výrobu energie namiesto skládkovania, tvrdí dekan.
Celková recyklácia podľa analýzy dosiahla v roku 2020 úroveň 44 percent. Najvyšší podiel v zhodnocovaní odpadu majú Bratislavský a Košický kraj. V spaľovniach v Košiciach a Bratislave sa zhodnocuje menej ako osem percent odpadu, čo je 187.795 ton. "V roku 2035 môže mať Slovensko podľa analýzy potenciál na energetické zhodnocovanie pre takmer 700.000 až jeden milión ton odpadu – elektrina pre takmer 180.000 domácností, teplo pre približne 800.000 domácností za predpokladu využitia najlepších dostupných technológií," podotýkajú analytici.
Potenciál pre energetické zhodnocovanie odpadu je podľa Cehlára v súčasnosti na úrovni 1,1 až 1,3 milióna ton ročne. To by mohla byť ročná spotreba elektrickej energie pre 240.000 domácností či dodávok vykurovacieho tepla pre takmer jeden milión domácností.
Analytici pripomínajú, že do roku 2035 má Slovensko recyklovať 65 percent komunálneho odpadu a skládkovať maximálne desať percent.
Analýzu vypracoval tím pod vedením dekana Cehlára. Analyzoval viac ako 21.000 dát z európskych a slovenských zdrojov. Najväčšími producentmi odpadu naďalej zostávajú severské krajiny, pričom stredoeurópske štáty, vrátane Slovenska v tvorbe odpadu stúpajú, zhodnotili.
