Bratislava 9. mája (TASR) - Neistota z budúceho vývoja okolo nového koronavírusu môže brzdiť investície, trh práce zase môže trápiť vyššia miera nezamestnanosti. Prilákať nových zákazníkov nemusia ani opäť otvorené obchody, ako sa ukazuje už v niektorých štátoch Európy, ktoré začali uvoľňovať opatrenia. Koronakríza tak môže štáty stáť milióny až miliardy eur, v prípade Slovenska sa môže účet za ňu podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vyšplhať až na 3,4 miliardy eur.

Viaceré štáty, a to vrátane Slovenska, hľadajú správnu stratégiu pre svoje ekonomiky, ktoré zasiahol nový koronavírus. Štáty začali postupne uvoľňovať opatrenia, aby minimalizovali nielen zdravotné, ale aj hospodárske škody. "Prísne pravidlá a zákazy vychádzania či podnikania totiž hospodársky výkon podľa rôznych odhadov krátkodobo znížili. Ekonomika a zdravie však v postupnom otváraní dokážu ísť proti sebe. Preto budú nasledujúce mesiace akýmsi zložitým balansovaním medzi potenciálnou ekonomickou a zdravotníckou katastrofou," konštatujú analytici VÚB banky vo svojom najnovšom Mesačníku. Podľa nich konečným riešením súčasnej hospodárskej recesie bude len vynájdenie a otestovanie efektívnej vakcíny či lieku. Kým sa nenájdu, budú podľa analytikov banky niektoré prejavy ekonomického života pre mnohých ľudí naďalej príliš rizikové. "Ani otvorené obchody veľa zákazníkov prilákať nemusia, ako ukazuje prvotná skúsenosť z Nemecka i zo Švédska, ktoré ich ani nijako veľmi nezatvárali," podotkli analytici VÚB banky.

Upozorňujú tiež na to, že neistota z budúceho vývoja môže brzdiť investície, napríklad znemožňovaním odhadovania budúcej výnosnosti investícií firiem. "Manažéri jednoducho nebudú vedieť, s akým budúcim dopytom môžu vo svojich výpočtoch počítať. Nedávna analýza ratingovej agentúry Moody’s napríklad ukázala, že investičné plány firiem sú v súčasnosti ešte nižšie, ako počas finančnej krízy v rokoch 2008 a 2009. Sociálna izolácia a nedostatok osobného kontaktu medzi ľuďmi tiež môžu podkopávať schopnosť inovovať, a tým aj dlhodobý rast ekonomiky," upozorňujú analytici banky.

Hovorí sa aj akejsi novej 90 % ekonomike, keďže aj v Číne napríklad výkony v doprave, reštauráciách i v hotelierstve stále za predkrízovým obdobím výrazne zaostávajú. "V porovnaní s mediánovým odhadovaným 25 % poklesom hrubého domáceho produktu (HDP) počas prísnych karanténnych protiopatrení síce v prípade výkonu na 90 % či 95 % ide o podstatne lepšiu ekonomickú situáciu, stále však zároveň hovoríme o extrémne hlbokej recesii," konštatujú analytici VÚB.

Odhady tiež hovoria, že trpieť môže aj trh práce vyššou mierou nezamestnanosti i ekonomickej neaktivity. "Turizmus, hotelierstvo, reštaurácie a doprava sa na predkrízové úrovne v najbližších mesiacoch ani zďaleka nedostanú, aj keby krajiny vytvárali akési nové 'zóny voľného pohybu'," hovoria analytici VÚB banky. Čím dlhšie bude trvať čakanie na vakcínu či liek, tým horšie budú podľa nich dlhodobé dôsledky pre ekonomiky aj politiku. "No druhú vlnu pandémie, privodenú ignorovaním rizík spojených so životom ako v minulosti, si už azda nikto nemôže dovoliť," podotkli analytici VÚB banky.

RRZ vyčíslila, že koronakríza bude stáť Slovensko 4,3 miliardy eur. O toľko by sa totiž mohol zvýšiť deficit verejnej správy, dosiahnuť by teda mohol päť percent HDP. "Po zahrnutí rozpočtovaného deficitu a rizík rozpočtu nesúvisiacich s pandémiou na úrovni 2,4 miliardy eur by sa deficit rozpočtu v roku 2020 mohol priblížiť k úrovni 6,8 miliardy eur, teda 7,8 % HDP," uviedla rozpočtová rada.

Dôsledkom pandémie bude výpadok daní a odvodov vo výške 3,5 miliardy eur. "Verejné financie čelia prudkému nárastu deficitu a dlhu najmä v dôsledku prudkého spomalenia ekonomiky a následného výpadku daní a odvodov. Nad rámec toho vláda prijíma viaceré opatrenia, ktoré majú kompenzovať výpadok príjmov podnikom, živnostníkom a SZČO a domácnostiam a realizuje ďalšie nevyhnutné výdavky na zabezpečenie zdravia obyvateľstva," konštatuje RRZ.

Spolu s ďalšími opatreniami na zabezpečenie likvidity počas tohto krátkodobého šoku však vláda podľa RRZ pomáha zabrániť vyšším ekonomickým a rozpočtovým škodám v dlhodobom horizonte. "Okamžité náklady môžu byť síce vysoké, ale sme presvedčení, že nedostatočná podpora ekonomiky v tejto situácii by znamenala oveľa vyššie náklady v budúcnosti," uviedol predseda RRZ Ivan Šramko.

Rozpočtová rada očakáva, že opatrenia prijaté na priamu podporu ekonomiky počas trvania mimoriadneho stavu môžu dosiahnuť výšku 1,5 miliardy eur. Významná časť tejto pomoci, približne 0,9 miliardy eur, bude však financovaná z prostriedkov Európskej únie.