Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V rebríčku ukazujúcom podiel obyvateľstva, ktoré si nemôže dovoliť týždňovú dovolenku mimo domova, je z prvých desiatich krajín až šesť z východnej Európy.
Autor TASR
Bratislava 25. júla (TASR) – V Európskej únii (EÚ) existujú veľké rozdiely v oblasti životnej úrovne. Týka sa to aj možnosti cestovania a dovoleniek. Aktuálna koronakríza pritom môže nerovnosti ešte prehĺbiť. Z pohľadu Slovenska si týždňovú dovolenku mimo svojho domova nemôže dovoliť tretina ľudí, konštatuje analýza Slovenskej sporiteľne.
Najväčšia priepasť je podľa analýzy medzi krajinami východu, respektíve juhovýchodu Európy, a západnými, tzv. starými členskými štátmi Únie. V rebríčku ukazujúcom podiel obyvateľstva, ktoré si nemôže dovoliť týždňovú dovolenku mimo domova, je z prvých desiatich krajín až šesť z východnej Európy. "Spomedzi všetkých európskych krajín dopadlo najhoršie Rumunsko, kde má každý druhý obyvateľ problém zaplatiť sedemdňovú dovolenku mimo svojho domu," priblížil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Ďalšie priečky obsadzujú Grécko, Chorvátsko a Cyprus.
"Slovensko sa nachádza na deviatom mieste, pričom takúto dovolenku si nemôže dovoliť približne tretina dospelej populácie. Veľmi pozitívnou správou však je, že toto číslo už dlhé roky klesá – ešte v roku 2010 bolo na úrovni 56 %," podotkol Horňák. Oproti priemeru EÚ však SR stále zaostáva približne o 10 percentuálnych bodov. Najlepšiu pozíciu pritom dosahujú severské krajiny, ako Švédsko, Fínsko či Dánsko spolu s Rakúskom a Luxemburskom. Podiel takýchto ľudí sa tam pohybuje medzi 7 až 13 % dospelej populácie.
Analytik tiež upozornil, že súčasná koronakríza môže nerovnosti medzi krajinami, ale aj medzi skupinami ľudí v rámci jedného štátu ešte prehĺbiť. "V mnohých týchto krajinách veľmi silne poklesol počet odpracovaných hodín, na Slovensku až takmer o 9 % oproti poslednému štvrťroku minulého roka. U nás, ale aj vo väčšine krajín EÚ sme zaznamenali výraznejší pokles u žien než u mužov. Na druhej strane ostávali počas pandémie s deťmi doma častejšie než otcovia, čo ich mohlo od straty zamestnania, paradoxne, uchrániť, aj keď sa ich príjmy znížili," poznamenal analytik. Ďalším významným faktorom je podľa neho prevaha žien v zdravotníctve, školstve a sociálnych službách, ktoré sú síce ohodnotené nižšou mzdou, ale na význame nestrácali ani počas krízy.
Zároveň poukázal na to, že oblasť cestovania môže priniesť aj ďalších víťazov a porazených. "Mnohé z európskych štátov sú založené na cestovnom ruchu a množstve turistov, ktorí do krajiny prídu. To, akým spôsobom sa štáty vyrovnajú s obnovou cestovného ruchu, môže niektorým ekonomikám výrazne pomôcť, ale aj uškodiť, ak tento proces nezvládnu," uzatvoril Horňák.
Najväčšia priepasť je podľa analýzy medzi krajinami východu, respektíve juhovýchodu Európy, a západnými, tzv. starými členskými štátmi Únie. V rebríčku ukazujúcom podiel obyvateľstva, ktoré si nemôže dovoliť týždňovú dovolenku mimo domova, je z prvých desiatich krajín až šesť z východnej Európy. "Spomedzi všetkých európskych krajín dopadlo najhoršie Rumunsko, kde má každý druhý obyvateľ problém zaplatiť sedemdňovú dovolenku mimo svojho domu," priblížil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Ďalšie priečky obsadzujú Grécko, Chorvátsko a Cyprus.
"Slovensko sa nachádza na deviatom mieste, pričom takúto dovolenku si nemôže dovoliť približne tretina dospelej populácie. Veľmi pozitívnou správou však je, že toto číslo už dlhé roky klesá – ešte v roku 2010 bolo na úrovni 56 %," podotkol Horňák. Oproti priemeru EÚ však SR stále zaostáva približne o 10 percentuálnych bodov. Najlepšiu pozíciu pritom dosahujú severské krajiny, ako Švédsko, Fínsko či Dánsko spolu s Rakúskom a Luxemburskom. Podiel takýchto ľudí sa tam pohybuje medzi 7 až 13 % dospelej populácie.
Analytik tiež upozornil, že súčasná koronakríza môže nerovnosti medzi krajinami, ale aj medzi skupinami ľudí v rámci jedného štátu ešte prehĺbiť. "V mnohých týchto krajinách veľmi silne poklesol počet odpracovaných hodín, na Slovensku až takmer o 9 % oproti poslednému štvrťroku minulého roka. U nás, ale aj vo väčšine krajín EÚ sme zaznamenali výraznejší pokles u žien než u mužov. Na druhej strane ostávali počas pandémie s deťmi doma častejšie než otcovia, čo ich mohlo od straty zamestnania, paradoxne, uchrániť, aj keď sa ich príjmy znížili," poznamenal analytik. Ďalším významným faktorom je podľa neho prevaha žien v zdravotníctve, školstve a sociálnych službách, ktoré sú síce ohodnotené nižšou mzdou, ale na význame nestrácali ani počas krízy.
Zároveň poukázal na to, že oblasť cestovania môže priniesť aj ďalších víťazov a porazených. "Mnohé z európskych štátov sú založené na cestovnom ruchu a množstve turistov, ktorí do krajiny prídu. To, akým spôsobom sa štáty vyrovnajú s obnovou cestovného ruchu, môže niektorým ekonomikám výrazne pomôcť, ale aj uškodiť, ak tento proces nezvládnu," uzatvoril Horňák.
