Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Most-Híd už vopred avizoval, že sa na hlasovaní nezúčastní. Chýbali aj viacerí poslanci Smeru-SD.
Autor Teraz.sk
,aktualizované Bratislava 21. novembra (Teraz.sk/TASR) - Bratislava 21. novembra (TASR) - Predseda Národnej rady (NR) SR Andrej Danko (SNS) zostáva vo funkcii. Rozhodli o tom v stredu poslanci v tajnom hlasovaní. Za odvolanie hlasovalo 61 zákonodarcov, proti bolo 26 a zdržal sa jeden poslanec.
"Predseda Národnej rady SR Andrej Danko ďakuje poslancom SNS a koaličným partnerom za prejavenú dôveru," uviedol Dankov hovorca Tomáš Kostelník v reakcii na výsledky hlasovania.
Most-Híd už vopred avizoval, že sa na hlasovaní nezúčastní. Chýbali aj viacerí poslanci Smeru-SD. "Časť klubu Smeru-SD sa na hlasovaní v zmysle dohôd nezúčastnila," uviedol pre TASR poslanec Smeru-SD Ľubomír Petrák.
"Z hlasovania je jasné, že Andrej Danko má v skutočnosti dôveru len 26 zo 150 poslancov Národnej rady. Veľa z poslancov sa ani neunúvalo, aby prišlo na hlasovanie, aby mu dali podporu," uviedla podpredsedníčka NR SR Lucia Ďuriš Nicholsonová zo SaS. Pripomenula, že z koalície sa Danka nikto nezastal. "Ani nikto z SNS. Zastal sa ho iba Kaliňák, čo má tiež svoju výpovednú hodnotu," doplnila.
Andreja Danka sa opozícia pokúšala odvolať pre kauzu jeho rigoróznej práce. Danko sa na schôdzi obhajoval, trvá na tom, že na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici absolvoval všetko, odmieta, že by bol plagiátor.
Priznal, že jeho rigorózna práca nie je vedecké dielo, ale taká ambícia pri takejto práci podľa neho ani nie je. Doplnil, že rigorózna komisia univerzity bez námietok uznala jeho skúšku.
.
Predseda NR SR Ivan Gašparovič (HZDS) - odvolávanie - zotrval vo svojej funkcii aj po tajnom hlasovaní o jeho odvolaní z funkcie
5. decembra 1996 - Národná rada SR tajným hlasovaním rozhodla, že neodvolá svojho najvyššieho predstaviteľa z funkcie. Na tajnom hlasovaní o návrhu opozičných poslancov sa zúčastnilo 133 členov zákonodarného zboru, ktorí odovzdali 132 hlasovacích lístkov, jeden poslanec tak neurobil. Platných hlasovacích lístkov bolo 129, neplatné tri. Za návrh na odvolanie bolo 58 poslancov, proti sa vyjadrilo 71. Na odvolanie predsedu NR SR bol potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, minimálne 76.
Bezprostredným dôvodom podania návrhu bol postup predsedu NR SR pri prerokovaní ukončenia mandátu Františka Gauliedera. Gašparovič musel vedieť, že kandidáti na poslancov za Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) ešte pred voľbami v roku 1994 podpisovali vyhlásenia, že po vystúpení z poslaneckého klubu sa vzdávajú svojho mandátu.
Predseda NR SR Pavol Hrušovský (KDH) - pokus o jeho odvolanie - NR SR neschválila návrh opozície
2. novembra 2004 - Národná rada SR neschválila návrh opozície hlasovať o odvolaní Pavla Hrušovského z funkcie predsedu parlamentu. Zo 135 prítomných sa za hlasovanie o Hrušovského odchode vyslovilo 58 poslancov, proti bolo 67, štyria sa zdržali a šiesti nehlasovali.
Procedurálny návrh na hlasovanie o odvolaní Hrušovského predložil poslanec za ĽS-HZDS Tibor Cabaj v mene všetkých troch opozičných klubov ĽS-HZDS, Smeru a KSS. Opozícia mu vyčítala hrubé porušenie rokovacieho poriadku v prípade hlasovania o návrhu poslankyne za ĽS-HZDS Kataríny Tóthovej.
Predseda NR SR Pavol Hrušovský (KDH) - abdikoval
7. februára 2006 - Predseda Národnej rady SR Pavol Hrušovský vypísal predčasné parlamentné voľby. Toto rozhodnutie oznámil poslancom parlamentu spolu so svojím rozhodnutím abdikovať na funkciu šéfa zákonodarného zboru.
8. februára 2006 – Parlament uznesením vzal na vedomie rozhodnutie Pavla Hrušovského. Poslanci vzali na vedomie aj jeho rozhodnutie poveriť vykonávaním všetkých ústavných a zákonných kompetencií, ktoré môže vykonávať šéf zákonodarného zboru, podpredsedu parlamentu Bélu Bugára (SMK).
Predseda NR SR Pavol Paška (Smer-SD) - odvolávanie - zotrval vo funkcii aj po tajnom hlasovaní o jeho odvolaní
27. novembra 2007 - Pavol Paška zotrval vo svojej funkcii aj po tajnom hlasovaní o návrhu na jeho odvolanie z postu predsedu Národnej rady SR. K opozícii sa poslanci ĽS-HZDS nepridali a na hlasovaní sa nezúčastnili, za odvolanie sa napokon vyslovilo 59 zákonodarcov. Na odvolanie predsedu parlamentu bolo potrebných najmenej 76 hlasov. Hlasovacie lístky odovzdalo dovedna 65 poslancov, traja boli proti odvolaniu a traja sa zdržali.
Opozičné strany SDKÚ-DS, KDH a SMK predložili do parlamentu návrh na jeho odvolanie. Paška sa podľa opozície diskvalifikoval na funkciu predsedu NR SR svojím postupom po schválení novely zákona o sociálnom poistení, keď presadzoval, aby čistopis novely neobsahoval schválený pozmeňujúci návrh poslankyne za SDKÚ-DS Ivety Radičovej.
Predseda NR SR Richard Sulík (SaS) - odvolávanie - zotrval vo funkcii aj po tajnom hlasovaní o jeho odvolaní
8. septembra 2010 - V tajnej voľbe za jeho odvolanie zahlasovalo len 64 poslancov, pričom na zosadenie šéfa parlamentu z kresla bolo potrebných aspoň 76 hlasov. Za odvolanie teda nehlasovala ani celá opozícia, ktorá disponovala 71 hlasmi. Na hlasovaní sa zúčastnilo celkovo 85 poslancov, z ktorých 18 bolo proti, jeden sa zdržal. Dva hlasy boli neplatné.
Dôvodom zvolania mimoriadnej schôdze NR SR bol postoj SaS a Sulíkove výroky k referendu, ako aj názor Smeru-SD, že tento predseda zákonodarného zboru nie je kompetentný zastávať druhú najvyššiu ústavnú funkciu.
Predseda NR SR Richard Sulík (SaS) - odvolaný
13. októbra 2011 - Richard Sulík (SaS) vo funkcii predsedu Národnej rady SR skončil.
V tajnej voľbe ho 115 hlasmi odvolali poslanci. Na odvolanie šéfa parlamentu je potrebných aspoň 76 hlasov. Na hlasovaní sa zúčastnilo 142 poslancov, z nich 25 bolo proti odvolaniu a dvaja sa zdržali.
Plénum odvolalo Sulíka na návrh SDKÚ-DS, KDH a Mosta-Híd, keďže stratil ich dôveru po tom, ako poslanci SaS 11. októbra 2011 nezahlasovali za euroval a spôsobili tak pád vlády Ivety Radičovej (SDKÚ-DS). Premiérka aj viacerí koaliční poslanci najskôr Sulíka vyzývali na dobrovoľný odchod, no ten odmietol. Povedal však, že ak ho odvolajú, odíde s pokorou a so cťou. Sulíka vo funkcii predsedu NR SR nahradil podpredseda parlamentu Pavol Hrušovský (KDH).
Predseda NR SR Pavol Paška (Smer-SD) - pokus o jeho odvolanie - NR SR neschválila program mimoriadnej schôdze
10. novembra 2014 - Poslanci vládneho Smeru-SD neschválili program mimoriadnej schôdze, na ktorej sa chcela opozícia pokúsiť odvolať Pašku. Zasadnutie síce otvorili, ale keďže program neprešiel, schôdza trvala len pár minút. Mimoriadna schôdza k Paškovi nasledovala približne polhodinu po tom, ako sa opozícii po 49-hodinovej diskusii nepodarilo odvolať premiéra Roberta Fica (Smer-SD) z funkcie. Návrh na odvolanie Pašku podpísalo 44 poslancov zo všetkých opozičných klubov. Opozícia ho chcela zbaviť funkcie pre jeho údajnú angažovanosť v zdravotníckych firmách, najmä v Medical Group, ktorá mala dodať piešťanskej nemocnici predražený CT prístroj. Ďalším dôvodom bolo, že Paška nezverejnil svoje príjmy z predaja podielov v súkromných firmách, a tiež Paškova arogancia, s ktorou pristupuje k opozícii. Paška od začiatku spájanie svojej osoby s kauzou CT prístroja odmietal.
Predseda NR SR Pavol Paška (Smer-SD) - abdikoval
18. novembra 2014 - Paška oznámil poslaneckému grémiu strany Smer-SD, že sa vzdáva funkcie predsedu Národnej rady SR a zároveň aj mandátu poslanca NR SR. Predseda parlamentu poveril po odstúpení dočasným vedením Národnej rady jej podpredsedníčku Janu Laššákovú až do zvolenia nového predsedu parlamentu. Už dlhšiu dobu čelil útokom zo strany opozície aj v súvislosti s kauzou nákupu drahšieho CT prístroja v piešťanskej nemocnici.
Predseda NR SR Andrej Danko (SNS) - pokus o jeho odvolanie - NR SR neschválila program mimoriadnej schôdze
4. mája 2017 - Za program mimoriadnej schôdze zahlasovalo len 54 poslancov z 131 prítomných, a tak sa schôdza nekonala. Opozícia chcela Danka odvolávať pre kauzu otvárania listov. Za program hlasovali prítomní poslanci SaS, OĽaNO-NOVA, Sme rodina, ĽSNS a väčšina nezaradených zákonodarcov. Proti boli kluby Smeru-SD, SNS a Mosta-Híd.
Predseda NR SR Andrej Danko (SNS) - pokus o jeho odvolanie - NR SR neschválila program mimoriadnej schôdze
6. novembra 2018 - Za program mimoriadnej schôdze NR SR zahlasovalo len 64 poslancov zo 139 prítomných. Opozícia chcela Danka odvolať najmä pre kauzu jeho rigoróznej práce.
"Predseda Národnej rady SR Andrej Danko ďakuje poslancom SNS a koaličným partnerom za prejavenú dôveru," uviedol Dankov hovorca Tomáš Kostelník v reakcii na výsledky hlasovania.
Most-Híd už vopred avizoval, že sa na hlasovaní nezúčastní. Chýbali aj viacerí poslanci Smeru-SD. "Časť klubu Smeru-SD sa na hlasovaní v zmysle dohôd nezúčastnila," uviedol pre TASR poslanec Smeru-SD Ľubomír Petrák.
"Z hlasovania je jasné, že Andrej Danko má v skutočnosti dôveru len 26 zo 150 poslancov Národnej rady. Veľa z poslancov sa ani neunúvalo, aby prišlo na hlasovanie, aby mu dali podporu," uviedla podpredsedníčka NR SR Lucia Ďuriš Nicholsonová zo SaS. Pripomenula, že z koalície sa Danka nikto nezastal. "Ani nikto z SNS. Zastal sa ho iba Kaliňák, čo má tiež svoju výpovednú hodnotu," doplnila.
Andreja Danka sa opozícia pokúšala odvolať pre kauzu jeho rigoróznej práce. Danko sa na schôdzi obhajoval, trvá na tom, že na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici absolvoval všetko, odmieta, že by bol plagiátor.
Priznal, že jeho rigorózna práca nie je vedecké dielo, ale taká ambícia pri takejto práci podľa neho ani nie je. Doplnil, že rigorózna komisia univerzity bez námietok uznala jeho skúšku.
.
Prehľad mimoriadnych schôdzí NR SR o návrhu na odvolanie predsedu parlamentu z funkcie
Predseda NR SR Ivan Gašparovič (HZDS) - odvolávanie - zotrval vo svojej funkcii aj po tajnom hlasovaní o jeho odvolaní z funkcie
5. decembra 1996 - Národná rada SR tajným hlasovaním rozhodla, že neodvolá svojho najvyššieho predstaviteľa z funkcie. Na tajnom hlasovaní o návrhu opozičných poslancov sa zúčastnilo 133 členov zákonodarného zboru, ktorí odovzdali 132 hlasovacích lístkov, jeden poslanec tak neurobil. Platných hlasovacích lístkov bolo 129, neplatné tri. Za návrh na odvolanie bolo 58 poslancov, proti sa vyjadrilo 71. Na odvolanie predsedu NR SR bol potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, minimálne 76.
Bezprostredným dôvodom podania návrhu bol postup predsedu NR SR pri prerokovaní ukončenia mandátu Františka Gauliedera. Gašparovič musel vedieť, že kandidáti na poslancov za Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) ešte pred voľbami v roku 1994 podpisovali vyhlásenia, že po vystúpení z poslaneckého klubu sa vzdávajú svojho mandátu.
Predseda NR SR Pavol Hrušovský (KDH) - pokus o jeho odvolanie - NR SR neschválila návrh opozície
2. novembra 2004 - Národná rada SR neschválila návrh opozície hlasovať o odvolaní Pavla Hrušovského z funkcie predsedu parlamentu. Zo 135 prítomných sa za hlasovanie o Hrušovského odchode vyslovilo 58 poslancov, proti bolo 67, štyria sa zdržali a šiesti nehlasovali.
Procedurálny návrh na hlasovanie o odvolaní Hrušovského predložil poslanec za ĽS-HZDS Tibor Cabaj v mene všetkých troch opozičných klubov ĽS-HZDS, Smeru a KSS. Opozícia mu vyčítala hrubé porušenie rokovacieho poriadku v prípade hlasovania o návrhu poslankyne za ĽS-HZDS Kataríny Tóthovej.
Predseda NR SR Pavol Hrušovský (KDH) - abdikoval
7. februára 2006 - Predseda Národnej rady SR Pavol Hrušovský vypísal predčasné parlamentné voľby. Toto rozhodnutie oznámil poslancom parlamentu spolu so svojím rozhodnutím abdikovať na funkciu šéfa zákonodarného zboru.
8. februára 2006 – Parlament uznesením vzal na vedomie rozhodnutie Pavla Hrušovského. Poslanci vzali na vedomie aj jeho rozhodnutie poveriť vykonávaním všetkých ústavných a zákonných kompetencií, ktoré môže vykonávať šéf zákonodarného zboru, podpredsedu parlamentu Bélu Bugára (SMK).
Predseda NR SR Pavol Paška (Smer-SD) - odvolávanie - zotrval vo funkcii aj po tajnom hlasovaní o jeho odvolaní
27. novembra 2007 - Pavol Paška zotrval vo svojej funkcii aj po tajnom hlasovaní o návrhu na jeho odvolanie z postu predsedu Národnej rady SR. K opozícii sa poslanci ĽS-HZDS nepridali a na hlasovaní sa nezúčastnili, za odvolanie sa napokon vyslovilo 59 zákonodarcov. Na odvolanie predsedu parlamentu bolo potrebných najmenej 76 hlasov. Hlasovacie lístky odovzdalo dovedna 65 poslancov, traja boli proti odvolaniu a traja sa zdržali.
Opozičné strany SDKÚ-DS, KDH a SMK predložili do parlamentu návrh na jeho odvolanie. Paška sa podľa opozície diskvalifikoval na funkciu predsedu NR SR svojím postupom po schválení novely zákona o sociálnom poistení, keď presadzoval, aby čistopis novely neobsahoval schválený pozmeňujúci návrh poslankyne za SDKÚ-DS Ivety Radičovej.
Predseda NR SR Richard Sulík (SaS) - odvolávanie - zotrval vo funkcii aj po tajnom hlasovaní o jeho odvolaní
8. septembra 2010 - V tajnej voľbe za jeho odvolanie zahlasovalo len 64 poslancov, pričom na zosadenie šéfa parlamentu z kresla bolo potrebných aspoň 76 hlasov. Za odvolanie teda nehlasovala ani celá opozícia, ktorá disponovala 71 hlasmi. Na hlasovaní sa zúčastnilo celkovo 85 poslancov, z ktorých 18 bolo proti, jeden sa zdržal. Dva hlasy boli neplatné.
Dôvodom zvolania mimoriadnej schôdze NR SR bol postoj SaS a Sulíkove výroky k referendu, ako aj názor Smeru-SD, že tento predseda zákonodarného zboru nie je kompetentný zastávať druhú najvyššiu ústavnú funkciu.
Predseda NR SR Richard Sulík (SaS) - odvolaný
13. októbra 2011 - Richard Sulík (SaS) vo funkcii predsedu Národnej rady SR skončil.
V tajnej voľbe ho 115 hlasmi odvolali poslanci. Na odvolanie šéfa parlamentu je potrebných aspoň 76 hlasov. Na hlasovaní sa zúčastnilo 142 poslancov, z nich 25 bolo proti odvolaniu a dvaja sa zdržali.
Plénum odvolalo Sulíka na návrh SDKÚ-DS, KDH a Mosta-Híd, keďže stratil ich dôveru po tom, ako poslanci SaS 11. októbra 2011 nezahlasovali za euroval a spôsobili tak pád vlády Ivety Radičovej (SDKÚ-DS). Premiérka aj viacerí koaliční poslanci najskôr Sulíka vyzývali na dobrovoľný odchod, no ten odmietol. Povedal však, že ak ho odvolajú, odíde s pokorou a so cťou. Sulíka vo funkcii predsedu NR SR nahradil podpredseda parlamentu Pavol Hrušovský (KDH).
Predseda NR SR Pavol Paška (Smer-SD) - pokus o jeho odvolanie - NR SR neschválila program mimoriadnej schôdze
10. novembra 2014 - Poslanci vládneho Smeru-SD neschválili program mimoriadnej schôdze, na ktorej sa chcela opozícia pokúsiť odvolať Pašku. Zasadnutie síce otvorili, ale keďže program neprešiel, schôdza trvala len pár minút. Mimoriadna schôdza k Paškovi nasledovala približne polhodinu po tom, ako sa opozícii po 49-hodinovej diskusii nepodarilo odvolať premiéra Roberta Fica (Smer-SD) z funkcie. Návrh na odvolanie Pašku podpísalo 44 poslancov zo všetkých opozičných klubov. Opozícia ho chcela zbaviť funkcie pre jeho údajnú angažovanosť v zdravotníckych firmách, najmä v Medical Group, ktorá mala dodať piešťanskej nemocnici predražený CT prístroj. Ďalším dôvodom bolo, že Paška nezverejnil svoje príjmy z predaja podielov v súkromných firmách, a tiež Paškova arogancia, s ktorou pristupuje k opozícii. Paška od začiatku spájanie svojej osoby s kauzou CT prístroja odmietal.
Predseda NR SR Pavol Paška (Smer-SD) - abdikoval
18. novembra 2014 - Paška oznámil poslaneckému grémiu strany Smer-SD, že sa vzdáva funkcie predsedu Národnej rady SR a zároveň aj mandátu poslanca NR SR. Predseda parlamentu poveril po odstúpení dočasným vedením Národnej rady jej podpredsedníčku Janu Laššákovú až do zvolenia nového predsedu parlamentu. Už dlhšiu dobu čelil útokom zo strany opozície aj v súvislosti s kauzou nákupu drahšieho CT prístroja v piešťanskej nemocnici.
Predseda NR SR Andrej Danko (SNS) - pokus o jeho odvolanie - NR SR neschválila program mimoriadnej schôdze
4. mája 2017 - Za program mimoriadnej schôdze zahlasovalo len 54 poslancov z 131 prítomných, a tak sa schôdza nekonala. Opozícia chcela Danka odvolávať pre kauzu otvárania listov. Za program hlasovali prítomní poslanci SaS, OĽaNO-NOVA, Sme rodina, ĽSNS a väčšina nezaradených zákonodarcov. Proti boli kluby Smeru-SD, SNS a Mosta-Híd.
Predseda NR SR Andrej Danko (SNS) - pokus o jeho odvolanie - NR SR neschválila program mimoriadnej schôdze
6. novembra 2018 - Za program mimoriadnej schôdze NR SR zahlasovalo len 64 poslancov zo 139 prítomných. Opozícia chcela Danka odvolať najmä pre kauzu jeho rigoróznej práce.
