Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Funkcie hlavy štátu sa ujal po zložení sľubu 15. júna 2014 a na poste prezidenta republiky vystriedal Ivana Gašparoviča. V prezidentskom úrade pôsobil od 15. júna 2014 do 15. júna 2019.
Autor TASR
Poprad/Bratislava 2. februára (TASR) - V prezidentských voľbách v roku 2014 kandidoval Andrej Kiska ako nezávislý kandidát. Stal sa v poradí štvrtým prezidentom Slovenskej republiky, keď v druhom kole porazil vtedajšieho premiéra Roberta Fica (Smer-SD). Vo štvrtok 2. februára bude mať bývalý prezident SR a spoluzakladateľ neziskovej organizácie Dobrý Anjel 60 rokov.
Andrej Kiska sa narodil 2. februára 1963 v Poprade. V roku 1986 ukončil inžinierske štúdium v odbore mikroelektronika na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave. Po ukončení štúdia pracoval ako projektant v spoločnosti Naftoprojekt v Poprade.
V roku 1990 odišiel do Spojených štátov amerických, kde pracoval ako predavač v obchode na benzínovej pumpe či ako pomocný robotník na stavbe. Po roku a pol sa vrátil na Slovensko ako spolumajiteľ obchodnej spoločnosti, ktorá však po niekoľkých týždňoch skrachovala.
Od roku 1996 spoluzakladal splátkové spoločnosti Tatracredit, Triangel a Quatro. V roku 2005 predal všetky svoje podiely v týchto spoločnostiach Všeobecnej úverovej banke (VÚB) a rozhodol sa venovať charite. V roku 2006 sa podieľal na založení charitatívnej neziskovej organizácie Dobrý Anjel.
Organizácia pomáhala pravidelnými mesačnými finančnými príspevkami rodinám s deťmi, ktoré sa pre závažné ochorenie ohrozujúce život dostali do ťažkej finančnej situácie. V tom istom roku získal ocenenie Manažér roka časopisu Trend a v roku 2011 ocenenie Krištáľové krídlo za filantropiu.
Kandidovať v prezidentských voľbách sa Kiska rozhodol v októbri 2012 ako nestranícky kandidát. "Pri práci v Dobrom Anjelovi som sa stretával s obrovskými zlyhaniami štátu. Rodiny s chorými deťmi sa pre chorobu prepadali do chudoby a zadlžovali sa. Pre operácie museli dávať úplatky a čo bolo najhoršie, pre zlyhávajúce zdravotníctvo nám zbytočne zomierali deti. Chcel som pomôcť situáciu zmeniť. Celú krajinu ovládala vtedy strana Smer a hrozilo, že Fico sa stane prezidentom. To boli hlavné dôvody, prečo som sa rozhodol kandidovať," ozrejmil pre TASR svoju kandidatúru.
Víťazom prvého kola prezidentských volieb z 15. marca 2014 sa stal vtedajší premiér Fico, ktorého volilo 28 percent ľudí. Do druhého kola postúpil spolu s ním Kiska, ktorému odovzdalo hlas 24 percent voličov. Víťazom druhého kola volieb a novým slovenským prezidentom sa 29. marca 2014 stal už Kiska, ktorého volilo 59,38 percenta ľudí.
Funkcie hlavy štátu sa ujal po zložení sľubu 15. júna 2014 a na poste prezidenta republiky vystriedal Ivana Gašparoviča. V prezidentskom úrade pôsobil od 15. júna 2014 do 15. júna 2019.
Na otázku TASR, ktoré problémy či udalosti počas svojho pôsobenia v prezidentskom úrade považuje s odstupom času za najzložitejšie, Kiska uviedol: "Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a s ňou súvisiaca vládna kríza a jej riešenie boli najťažším obdobím. Z pohľadu zahraničnej politiky to bola anexia Krymu a migračná kríza."
V prezidentských voľbách v marci 2019 už opätovne nekandidoval, ale v tom istom roku založil stranu Za ľudí. Ako predseda ju doviedol po parlamentných voľbách, ktoré sa konali 29. februára 2020, do Národnej rady SR. Strana získala 5,77 percenta hlasov voličov a stala sa súčasťou vládnej koalície.
Kiska si však svoj poslanecký mandát neprevzal a následne ohlásil aj koniec v politike a ukončenie pôsobenia vo funkcii predsedu strany. K tomu došlo na sneme strany 8. augusta 2020, na ktorom bolo zvolené nové vedenie strany. Pre TASR potvrdil, že o návrate do politiky neuvažuje.
Dianie však sleduje a Slovensko podľa neho v súčasnosti rieši parlamentnú krízu a zásadné zlyhanie neficovskej vlády. "Sklamanie všetkých, ktorí verili, že nová vládna koalícia prinesie zásadné zmeny v politickom živote, je obrovské a uvidíme, aké dosahy to bude mať na demokratickú časť spoločnosti v ďalších voľbách," skonštatoval Kiska.
Za najtragickejšiu udalosť vo svete považuje vojnu na Ukrajine. "Bezprecedentné zneužitie sily na presadzovanie svojich mocenských záujmov, vraždy tisícok civilistov a stoviek detí u našich susedov je katastrofou," uviedol pre TASR.
Andrej Kiska sa narodil 2. februára 1963 v Poprade. V roku 1986 ukončil inžinierske štúdium v odbore mikroelektronika na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave. Po ukončení štúdia pracoval ako projektant v spoločnosti Naftoprojekt v Poprade.
V roku 1990 odišiel do Spojených štátov amerických, kde pracoval ako predavač v obchode na benzínovej pumpe či ako pomocný robotník na stavbe. Po roku a pol sa vrátil na Slovensko ako spolumajiteľ obchodnej spoločnosti, ktorá však po niekoľkých týždňoch skrachovala.
Od roku 1996 spoluzakladal splátkové spoločnosti Tatracredit, Triangel a Quatro. V roku 2005 predal všetky svoje podiely v týchto spoločnostiach Všeobecnej úverovej banke (VÚB) a rozhodol sa venovať charite. V roku 2006 sa podieľal na založení charitatívnej neziskovej organizácie Dobrý Anjel.
Organizácia pomáhala pravidelnými mesačnými finančnými príspevkami rodinám s deťmi, ktoré sa pre závažné ochorenie ohrozujúce život dostali do ťažkej finančnej situácie. V tom istom roku získal ocenenie Manažér roka časopisu Trend a v roku 2011 ocenenie Krištáľové krídlo za filantropiu.
Kandidovať v prezidentských voľbách sa Kiska rozhodol v októbri 2012 ako nestranícky kandidát. "Pri práci v Dobrom Anjelovi som sa stretával s obrovskými zlyhaniami štátu. Rodiny s chorými deťmi sa pre chorobu prepadali do chudoby a zadlžovali sa. Pre operácie museli dávať úplatky a čo bolo najhoršie, pre zlyhávajúce zdravotníctvo nám zbytočne zomierali deti. Chcel som pomôcť situáciu zmeniť. Celú krajinu ovládala vtedy strana Smer a hrozilo, že Fico sa stane prezidentom. To boli hlavné dôvody, prečo som sa rozhodol kandidovať," ozrejmil pre TASR svoju kandidatúru.
Víťazom prvého kola prezidentských volieb z 15. marca 2014 sa stal vtedajší premiér Fico, ktorého volilo 28 percent ľudí. Do druhého kola postúpil spolu s ním Kiska, ktorému odovzdalo hlas 24 percent voličov. Víťazom druhého kola volieb a novým slovenským prezidentom sa 29. marca 2014 stal už Kiska, ktorého volilo 59,38 percenta ľudí.
Funkcie hlavy štátu sa ujal po zložení sľubu 15. júna 2014 a na poste prezidenta republiky vystriedal Ivana Gašparoviča. V prezidentskom úrade pôsobil od 15. júna 2014 do 15. júna 2019.
Na otázku TASR, ktoré problémy či udalosti počas svojho pôsobenia v prezidentskom úrade považuje s odstupom času za najzložitejšie, Kiska uviedol: "Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a s ňou súvisiaca vládna kríza a jej riešenie boli najťažším obdobím. Z pohľadu zahraničnej politiky to bola anexia Krymu a migračná kríza."
V prezidentských voľbách v marci 2019 už opätovne nekandidoval, ale v tom istom roku založil stranu Za ľudí. Ako predseda ju doviedol po parlamentných voľbách, ktoré sa konali 29. februára 2020, do Národnej rady SR. Strana získala 5,77 percenta hlasov voličov a stala sa súčasťou vládnej koalície.
Kiska si však svoj poslanecký mandát neprevzal a následne ohlásil aj koniec v politike a ukončenie pôsobenia vo funkcii predsedu strany. K tomu došlo na sneme strany 8. augusta 2020, na ktorom bolo zvolené nové vedenie strany. Pre TASR potvrdil, že o návrate do politiky neuvažuje.
Dianie však sleduje a Slovensko podľa neho v súčasnosti rieši parlamentnú krízu a zásadné zlyhanie neficovskej vlády. "Sklamanie všetkých, ktorí verili, že nová vládna koalícia prinesie zásadné zmeny v politickom živote, je obrovské a uvidíme, aké dosahy to bude mať na demokratickú časť spoločnosti v ďalších voľbách," skonštatoval Kiska.
Za najtragickejšiu udalosť vo svete považuje vojnu na Ukrajine. "Bezprecedentné zneužitie sily na presadzovanie svojich mocenských záujmov, vraždy tisícok civilistov a stoviek detí u našich susedov je katastrofou," uviedol pre TASR.
