Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na súde uspelo v minulosti 11 sudcov Najvyššieho súdu. V roku 2010 dohromady vysúdili viac ako milión eur. Verdikt je právoplatný, Najvyšší súd vysúdené odškodné doteraz nevyplatil.
Autor TASR
Bratislava 12. mája (TASR) – Počet antidiskriminačných žalôb sudcov, ktoré ležia na súdoch, sa postupne znižuje. Najnovšie sa ju rozhodli stiahnuť ďalší šiesti sudcovia. Informoval o tom hovorca bratislavských súdov Pavol Adamčiak.
Okresný súd Bratislava I sa v utorok (10.5.) zaoberal hromadným podaním ôsmich sudcov. Šiesti z nich doručili späťvzatie žaloby, súd preto pojednávanie odročil na neurčito. „Uznesením rozhodne o zastavení konania voči týmto navrhovateľom,“ priblížil Adamčiak. Následne bude pokračovať v konaní so zvyšnými dvoma sudcami.
Ministerstvo spravodlivosti, voči ktorému väčšina žalôb smeruje, v tejto súvislosti oznámilo, že z celkovo 814 sudcov, ktorí podali antidiskriminačnú žalobu, bolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté o nároku 450 sudcov.
„Ešte stále máme živých okolo 300 prípadov, postupne z nich ubúda,“ informovala ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). Súdy prejednávajú diskriminačné žaloby v celkom 457 súdnych konaniach. Mnohé podania sú hromadné.
Podľa hovorcu ministerstva Petra Bublu proti Slovenskej republike zastúpenej rezortom spravodlivosti doteraz právoplatne neuspel nikto. Výnimkou je iba jedna určovacia žaloba ešte z roku 2007. Ministerstvo, naopak, eviduje päť právoplatne meritórne zamietnutých antidiskriminačných žalôb, informoval Bubla.
Spor sudcov so štátom ohľadom údajnej platovej diskriminácie sa doteraz najčastejšie skončil tým, že svoje žaloby stiahli. Podľa Bublu dosiaľ vzalo svoj návrh späť 180 sudcov. Konanie v ďalších prípadoch bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku, prípadne pre smrť navrhovateľa.
Žitňanská nechcela komentovať fakt, že aj po rokoch stále ležia na súdoch žaloby takmer polovice sudcov, ktorí ich podali. „Je to asi obraz toho, že aj iné súdne konania trvajú dlho,“ uviedla. Ministerka nevidí dôvod na to, aby zasiahla. Pripomenula, že ministerstvo je do týchto sporov zapojené. „Nepovažovala by som to ani za náležité, aby som pozíciu ministerstva spravodlivosti, ktorú máme v rámci dohľadu, používala v prípadoch, kde sme zároveň účastníkom konania. Takže beží to, ako to beží,“ doplnila.
Na konci minulého roka ministerstvo informovalo, že sudcovia v zvyšných žalobách požadujú od štátu 39.730.331,17 eura. Prví sudcovia sa obrátili na súd už v roku 2007. Nepáčili sa im príplatky zhruba 3300 eur, ktorými ich chcel parlament motivovať, aby sa prihlásili na Špeciálny súd zameraný na korupciu a najvážnejšie kriminálne prípady. Po zásahu Ústavného súdu v roku 2009 sa príplatky znížili. V súčasnosti ich poberajú sudcovia Špecializovaného trestného súdu v Pezinku a niektorí sudcovia Najvyššieho súdu.
Na Okresnom súde Bratislava I uspelo v minulosti 11 sudcov Najvyššieho súdu. V roku 2010 dohromady vysúdili viac ako milión eur. Verdikt je právoplatný, Najvyšší súd vysúdené odškodné doteraz nevyplatil. V súčasnosti sa dvaja sudcovia snažia vymôcť financie od svojho domovského súdu prostredníctvom exekúcie.
Okresný súd Bratislava I sa v utorok (10.5.) zaoberal hromadným podaním ôsmich sudcov. Šiesti z nich doručili späťvzatie žaloby, súd preto pojednávanie odročil na neurčito. „Uznesením rozhodne o zastavení konania voči týmto navrhovateľom,“ priblížil Adamčiak. Následne bude pokračovať v konaní so zvyšnými dvoma sudcami.
Ministerstvo spravodlivosti, voči ktorému väčšina žalôb smeruje, v tejto súvislosti oznámilo, že z celkovo 814 sudcov, ktorí podali antidiskriminačnú žalobu, bolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté o nároku 450 sudcov.
„Ešte stále máme živých okolo 300 prípadov, postupne z nich ubúda,“ informovala ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). Súdy prejednávajú diskriminačné žaloby v celkom 457 súdnych konaniach. Mnohé podania sú hromadné.
Podľa hovorcu ministerstva Petra Bublu proti Slovenskej republike zastúpenej rezortom spravodlivosti doteraz právoplatne neuspel nikto. Výnimkou je iba jedna určovacia žaloba ešte z roku 2007. Ministerstvo, naopak, eviduje päť právoplatne meritórne zamietnutých antidiskriminačných žalôb, informoval Bubla.
Spor sudcov so štátom ohľadom údajnej platovej diskriminácie sa doteraz najčastejšie skončil tým, že svoje žaloby stiahli. Podľa Bublu dosiaľ vzalo svoj návrh späť 180 sudcov. Konanie v ďalších prípadoch bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku, prípadne pre smrť navrhovateľa.
Žitňanská nechcela komentovať fakt, že aj po rokoch stále ležia na súdoch žaloby takmer polovice sudcov, ktorí ich podali. „Je to asi obraz toho, že aj iné súdne konania trvajú dlho,“ uviedla. Ministerka nevidí dôvod na to, aby zasiahla. Pripomenula, že ministerstvo je do týchto sporov zapojené. „Nepovažovala by som to ani za náležité, aby som pozíciu ministerstva spravodlivosti, ktorú máme v rámci dohľadu, používala v prípadoch, kde sme zároveň účastníkom konania. Takže beží to, ako to beží,“ doplnila.
Na konci minulého roka ministerstvo informovalo, že sudcovia v zvyšných žalobách požadujú od štátu 39.730.331,17 eura. Prví sudcovia sa obrátili na súd už v roku 2007. Nepáčili sa im príplatky zhruba 3300 eur, ktorými ich chcel parlament motivovať, aby sa prihlásili na Špeciálny súd zameraný na korupciu a najvážnejšie kriminálne prípady. Po zásahu Ústavného súdu v roku 2009 sa príplatky znížili. V súčasnosti ich poberajú sudcovia Špecializovaného trestného súdu v Pezinku a niektorí sudcovia Najvyššieho súdu.
Na Okresnom súde Bratislava I uspelo v minulosti 11 sudcov Najvyššieho súdu. V roku 2010 dohromady vysúdili viac ako milión eur. Verdikt je právoplatný, Najvyšší súd vysúdené odškodné doteraz nevyplatil. V súčasnosti sa dvaja sudcovia snažia vymôcť financie od svojho domovského súdu prostredníctvom exekúcie.
