Andrej Kiska tvrdil, že novela Trestného zákona a ďalších právnych predpisov ako celok porušuje princíp primeranosti.
Autor TASR
Bratislava 22. decembra (TASR) - Novela Trestného zákona obsahujúca úpravu ďalších právnych predpisov, ktorú parlament opätovne schválil v pondelok (21.12.), napokon ostane bez podpisu prezidenta Andreja Kisku. Hlava štátu najskôr antiteroristický balík do parlamentu vrátila s pripomienkami, poslanci Smeru-SD však Kiskovi nevyhoveli a právne normy schválili v pôvodnom znení. Balík tak vstúpi do účinnosti bez podpisu prezidenta. Kiska však už skôr podpísal zmenu Ústavy SR, ktorá predlžuje na dvojnásobok lehotu, na ktorú možno zadržať človeka pri trestnom čine terorizmu.
Kiska tvrdil, že novela Trestného zákona a ďalších právnych predpisov ako celok porušuje princíp primeranosti. Poslancom preto navrhoval ponechať v balíku iba tie body, ktoré bezprostredne súvisia so spomínanou zmenou Ústavy SR.
Prezident v odôvodnení odmietnutia uviedol, že balík bol prijatý v skrátenom legislatívnom konaní bez toho, aby sa verejnosť i poslanci dozvedeli dostatok informácií o konkrétnych a identifikovateľných hrozbách na území Slovenska, ktoré by opodstatňovali jeho prijatie. Hlava štátu poukázala v tejto súvislosti na to, že stupeň ohrozenia Slovenska je podľa dostupných údajov na najnižšej možnej úrovni. "Vláda nepreukázala, že bezpečnostná situácia na Slovensku je taká, aby bol dôvod schváliť rozsiahly balík noviel 16 zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Ani to, že existujúce zákony sú na riešenie prípadných hrozieb nedostatočné," uviedol Kiska.
Podľa balíka polícia, prokuratúra, súdy a tajné služby získajú od januára v boji proti terorizmu rad nových oprávnení. Antiteroristický balíček vznikol expresne po sérii teroristických útokov v Paríži. V Trestnom zákone sa sprísňuje sadzba pri trestnom čine založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny, ktorý sa dostane do kategórie obzvlášť závažných zločinov. Najviac zásahov však urobil Smer-SD do Trestného poriadku. Zaviedla sa tzv. obligatórna väzba, teda súd bude môcť zobrať do väzby osobu, ktorá je obvinená z trestného činu súvisiaceho s terorizmom, a to bez uvedenia dôvodu.
Podozrivých z terorizmu bude môcť Slovensko držať vo väzbe v odôvodnených prípadoch až päť rokov. Terorizmus pritom rozšíri agendu Špecializovaného trestného súdu, ktorý bude mať prerokovávanie takýchto trestných činov na starosti. Prijaté boli aj opatrenia, ktoré sa týkajú ochrany svedka. Ich podstatou je, aby nedochádzalo k ich konfrontácii s podozrivými teroristami, ale bola možnosť výsluchu prostredníctvom videonahrávky.
Legislatívne zmeny rozširujú kompetencie Policajného zboru SR, Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva v boji proti terorizmu. Policajti získavajú oprávnenie zaistiť osobu, ktorá by mohla mať súvis už len s hroziacim teroristickým útokom. Zaistená bude môcť byť až 48 hodín.
Silnejšie kompetencie dostane polícia aj pri zastavovaní a prehliadkach motorových vozidiel. V prípade teroristickej hrozby bude môcť vykonať nevyhnutné opatrenia na zaistenie bezpečnosti v hromadnej doprave. Prešla aj možnosť uzatvoriť verejne prístupné miesto, na ktorom hrozí teroristický útok, a bude tiež možné použiť zásahovú výbušku i na otvorených priestranstvách a v určitých prípadoch aj špeciálne strelivo.
Prísnejší bude aj dozor nad internetovým obsahom. Prevádzkovatelia webových sídiel alebo poskytovatelia domén budú povinní na základe príkazu súdu vydaného po žiadosti informačnej služby zamedziť prevádzku webu alebo prístup na doménové meno, ak dochádza k šíreniu myšlienok podporujúcich alebo propagujúcich terorizmus, politický alebo náboženský extrémizmus, extrémizmus prejavujúci sa násilným spôsobom alebo škodlivé sektárske zoskupenia.
Kiska tvrdil, že novela Trestného zákona a ďalších právnych predpisov ako celok porušuje princíp primeranosti. Poslancom preto navrhoval ponechať v balíku iba tie body, ktoré bezprostredne súvisia so spomínanou zmenou Ústavy SR.
Prezident v odôvodnení odmietnutia uviedol, že balík bol prijatý v skrátenom legislatívnom konaní bez toho, aby sa verejnosť i poslanci dozvedeli dostatok informácií o konkrétnych a identifikovateľných hrozbách na území Slovenska, ktoré by opodstatňovali jeho prijatie. Hlava štátu poukázala v tejto súvislosti na to, že stupeň ohrozenia Slovenska je podľa dostupných údajov na najnižšej možnej úrovni. "Vláda nepreukázala, že bezpečnostná situácia na Slovensku je taká, aby bol dôvod schváliť rozsiahly balík noviel 16 zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Ani to, že existujúce zákony sú na riešenie prípadných hrozieb nedostatočné," uviedol Kiska.
Podľa balíka polícia, prokuratúra, súdy a tajné služby získajú od januára v boji proti terorizmu rad nových oprávnení. Antiteroristický balíček vznikol expresne po sérii teroristických útokov v Paríži. V Trestnom zákone sa sprísňuje sadzba pri trestnom čine založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny, ktorý sa dostane do kategórie obzvlášť závažných zločinov. Najviac zásahov však urobil Smer-SD do Trestného poriadku. Zaviedla sa tzv. obligatórna väzba, teda súd bude môcť zobrať do väzby osobu, ktorá je obvinená z trestného činu súvisiaceho s terorizmom, a to bez uvedenia dôvodu.
Podozrivých z terorizmu bude môcť Slovensko držať vo väzbe v odôvodnených prípadoch až päť rokov. Terorizmus pritom rozšíri agendu Špecializovaného trestného súdu, ktorý bude mať prerokovávanie takýchto trestných činov na starosti. Prijaté boli aj opatrenia, ktoré sa týkajú ochrany svedka. Ich podstatou je, aby nedochádzalo k ich konfrontácii s podozrivými teroristami, ale bola možnosť výsluchu prostredníctvom videonahrávky.
Legislatívne zmeny rozširujú kompetencie Policajného zboru SR, Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva v boji proti terorizmu. Policajti získavajú oprávnenie zaistiť osobu, ktorá by mohla mať súvis už len s hroziacim teroristickým útokom. Zaistená bude môcť byť až 48 hodín.
Silnejšie kompetencie dostane polícia aj pri zastavovaní a prehliadkach motorových vozidiel. V prípade teroristickej hrozby bude môcť vykonať nevyhnutné opatrenia na zaistenie bezpečnosti v hromadnej doprave. Prešla aj možnosť uzatvoriť verejne prístupné miesto, na ktorom hrozí teroristický útok, a bude tiež možné použiť zásahovú výbušku i na otvorených priestranstvách a v určitých prípadoch aj špeciálne strelivo.
Prísnejší bude aj dozor nad internetovým obsahom. Prevádzkovatelia webových sídiel alebo poskytovatelia domén budú povinní na základe príkazu súdu vydaného po žiadosti informačnej služby zamedziť prevádzku webu alebo prístup na doménové meno, ak dochádza k šíreniu myšlienok podporujúcich alebo propagujúcich terorizmus, politický alebo náboženský extrémizmus, extrémizmus prejavujúci sa násilným spôsobom alebo škodlivé sektárske zoskupenia.