Slovenské zdravotníctvo potrebuje podľa Lévyovej zásadné zmeny.
Autor TASR
„V dôsledku revízie úhrad liekov, ku ktorej ministerstvo zdravotníctva pristupovalo každé tri mesiace, hrozilo to, že sa zhorší ich dostupnosť pre ťažko chorých pacientov,“ zhodnotila uplynulý rok v zdravotníctve prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) Mária Lévyová. Dodala, že situácia sa mohla dotknúť najmä onkologických, neurologických, psychiatrických a diabetických pacientov.
„Chápeme snahu ministerstva regulovať ceny liekov a šetriť tak peniaze z verejného zdravotného poistenia, ktoré môžu byť použité efektívnejšie, avšak pacienti na to rozhodne nesmú doplácať,“ povedala pre TASR Lévyová. Problém je podľa nej v tom, že v jednotlivých liekových skupinách sa síce nachádzajú aj lieky bez doplatku, avšak nie všetky sú z medicínskeho hľadiska zameniteľné a majú rovnaký efekt liečby u všetkých pacientov. Prvé tri mesiace v novom roku by nemalo dôjsť k nárastu výšky doplatkov, no podľa Lévyovej je ťažké predpovedať, ako sa bude situácia vyvíjať po voľbách.
Slovenské zdravotníctvo podľa nej potrebuje zásadné zmeny a stratifikácia nemocníc bola po rokoch prvým uceleným riešením, ktoré malo priniesť do nemocníc jednotné a transparentné pravidlá, kvalitnejšiu liečbu a tiež lôžka pre následnú dlhodobú starostlivosť, ktorých je aktuálne nedostatok. „Aj keď sa napokon stratifikáciu a posilnenie následnej starostlivosti nepodarilo prijať, považujeme za veľký úspech, že sa po rokoch otvorila diskusia na tieto témy. Je nám ľúto, že politici napokon uprednostnili svoje záujmy pred záujmami pacientov a názormi odborníkov,“ hovorí prezidentka AOPP. Dúfa, že táto otázka sa po voľbách opäť otvorí a čo najskôr dôjde k zmenám v oblasti dlhodobej starostlivosti. „Súčasné nastavenie systému nie je z dlhodobého hľadiska udržateľné,“ konštatuje Lévyová.
Pacienti podľa nej neraz musia čakať na odborné vyšetrenia či zákroky aj niekoľko mesiacov. Lekárov a sestier je málo a mnohí z nich sú v preddôchodkovom alebo dôchodkovom veku.
Lévyová tvrdí, že problémom je aj financovanie zdravotníctva. „Súčasné nastavenie financovania je z dlhodobého hľadiska neudržateľné, čoho dôkazom je aj opakovaná potreba sektor dofinancovať. V tomto roku sme podpísali memorandum s požiadavkou dofinancovania zdravotníctva vo výške 150 miliónov eur a mali sme pripravenú aj ďalšiu výzvu pre kompetentné ministerstvá a vládu,“ priblížila. Na jeseň AOPP organizovala tiež okrúhly stôl s kľúčovými stakeholdermi, ktorí priblížili potreby financovania jednotlivých segmentov v našom zdravotníctve. „Zhodli sme sa na tom, že v tomto smere bude potrebné pristúpiť k viacerým zmenám. Považujeme za mimoriadne dôležité začať v rámci zdravotníctva dlhodobo plánovať, nastaviť jasné pravidlá a v neposlednom rade hľadať aj iné zdroje financovania,“ tvrdí Lévyová.
Konštatuje, že výsledky prieskumu NMS Market Research v septembri 2019 ukázali, že väčšina ľudí už nepovažuje zdravotníctvo za bezplatné. „Približne polovica Slovákov si uvedomuje, že zdravotníctvo je nákladné a k čerpaniu zdrojov treba pristupovať zodpovedne,“ uviedla prezidentka AOPP. Toto vnímanie by si podľa nej mali osvojiť všetci, teda pacienti, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, dodávatelia v zdravotníctve aj štát. „Mal by nastaviť efektívne čerpanie zdrojov tak, aby zabezpečil dostupnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých svojich občanov,“ uzavrela Lévyová.
„Chápeme snahu ministerstva regulovať ceny liekov a šetriť tak peniaze z verejného zdravotného poistenia, ktoré môžu byť použité efektívnejšie, avšak pacienti na to rozhodne nesmú doplácať,“ povedala pre TASR Lévyová. Problém je podľa nej v tom, že v jednotlivých liekových skupinách sa síce nachádzajú aj lieky bez doplatku, avšak nie všetky sú z medicínskeho hľadiska zameniteľné a majú rovnaký efekt liečby u všetkých pacientov. Prvé tri mesiace v novom roku by nemalo dôjsť k nárastu výšky doplatkov, no podľa Lévyovej je ťažké predpovedať, ako sa bude situácia vyvíjať po voľbách.
Slovenské zdravotníctvo podľa nej potrebuje zásadné zmeny a stratifikácia nemocníc bola po rokoch prvým uceleným riešením, ktoré malo priniesť do nemocníc jednotné a transparentné pravidlá, kvalitnejšiu liečbu a tiež lôžka pre následnú dlhodobú starostlivosť, ktorých je aktuálne nedostatok. „Aj keď sa napokon stratifikáciu a posilnenie následnej starostlivosti nepodarilo prijať, považujeme za veľký úspech, že sa po rokoch otvorila diskusia na tieto témy. Je nám ľúto, že politici napokon uprednostnili svoje záujmy pred záujmami pacientov a názormi odborníkov,“ hovorí prezidentka AOPP. Dúfa, že táto otázka sa po voľbách opäť otvorí a čo najskôr dôjde k zmenám v oblasti dlhodobej starostlivosti. „Súčasné nastavenie systému nie je z dlhodobého hľadiska udržateľné,“ konštatuje Lévyová.
Pacienti podľa nej neraz musia čakať na odborné vyšetrenia či zákroky aj niekoľko mesiacov. Lekárov a sestier je málo a mnohí z nich sú v preddôchodkovom alebo dôchodkovom veku.
Lévyová tvrdí, že problémom je aj financovanie zdravotníctva. „Súčasné nastavenie financovania je z dlhodobého hľadiska neudržateľné, čoho dôkazom je aj opakovaná potreba sektor dofinancovať. V tomto roku sme podpísali memorandum s požiadavkou dofinancovania zdravotníctva vo výške 150 miliónov eur a mali sme pripravenú aj ďalšiu výzvu pre kompetentné ministerstvá a vládu,“ priblížila. Na jeseň AOPP organizovala tiež okrúhly stôl s kľúčovými stakeholdermi, ktorí priblížili potreby financovania jednotlivých segmentov v našom zdravotníctve. „Zhodli sme sa na tom, že v tomto smere bude potrebné pristúpiť k viacerým zmenám. Považujeme za mimoriadne dôležité začať v rámci zdravotníctva dlhodobo plánovať, nastaviť jasné pravidlá a v neposlednom rade hľadať aj iné zdroje financovania,“ tvrdí Lévyová.
Konštatuje, že výsledky prieskumu NMS Market Research v septembri 2019 ukázali, že väčšina ľudí už nepovažuje zdravotníctvo za bezplatné. „Približne polovica Slovákov si uvedomuje, že zdravotníctvo je nákladné a k čerpaniu zdrojov treba pristupovať zodpovedne,“ uviedla prezidentka AOPP. Toto vnímanie by si podľa nej mali osvojiť všetci, teda pacienti, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, dodávatelia v zdravotníctve aj štát. „Mal by nastaviť efektívne čerpanie zdrojov tak, aby zabezpečil dostupnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých svojich občanov,“ uzavrela Lévyová.