Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hoci nástup extrémistov a rozširovanie ich vplyvu vníma väčšina mladých ľudí ako nebezpečný trend, analýza odhalila, že niektoré sociálne skupiny nevnímajú tento problém tak výrazne.
Autor TASR
Bratislava 27. novembra (TASR) – U mladej generácie vo veku 18–39 rokov prevláda príklon k politickým prúdom typickým skôr pre konzervatívne zmýšľanie, ktoré môžu zneužiť extrémisti. Podpora liberálneho smerovania je oveľa slabšia. Vyplýva to z výsledkov prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO).
Napríklad k ochrane či obrane národnej suverenity sa podľa zistení hlási 66 percent mladých respondentov, k ochrane kresťanstva pred islamom 57 percent, k patriotizmu 54 percent a k všeslovanskej národnej vzájomnosti ďalších 48 percent opýtaných v prieskume. K opačnému, teda liberálnemu smerovaniu, pre ktoré sú typické napr. liberálna demokracia, prehlbovanie európskej integrácie, multikulturalizmus či podpora kultúrnej rozmanitosti, má podľa prieskumu bližšie oveľa menej z nich, od 30 do 40 percent opýtaných.
Analytik IVO a autor štúdie Marián Velšic za znepokojujúce považuje najmä zistenie, že "ochrana bielej rasy" je názorový prúd blízky až 45 percentám mladých ľudí. "Navyše mnoho z hodnôt, ktoré sú typické pre konzervatívne strany, úspešne 'sprivatizovali' extrémistické politické sily. Volanie po národnej suverenite a obmedzovanie vplyvu EÚ, patriotizmus, všeslovanská vzájomnosť, ochrana kresťanstva – na tom všetkom stavia svoju politickú agendu najmä ĽSNS," upozornil Velšic, ktorý dal do pozornosti aj ďalší faktor – nízku toleranciu k "inakosti".
Až 80 percentám respondentov by prekážalo, ak by v ich susedstve bývala rómska rodina, susedstvo moslimov by nechcelo 71 percent opýtaných. Viac ako polovici mladých (54 percent) by tiež prekážali prisťahovalci z ekonomicky menej rozvinutých krajín. Približne 40 percentám prekážajú rôzne sexuálne menšiny (gejovia, lesby, bisexuáli) a ľudia ázijského či černošského pôvodu. "Prieskum zároveň ukázal, že 81 percent opýtaných by nechceli mať za suseda človeka s extrémistickým zmýšľaním," dodal Velšic.
Hoci nástup extrémistov a rozširovanie ich vplyvu vníma väčšina mladých ľudí ako nebezpečný trend (69 percent v ňom vidí závažný problém, ktorý ich osobne znepokojuje), sociálno-demografická analýza odhalila, že niektoré sociálne skupiny nevnímajú tento problém tak výrazne. "Čím je vzdelanie nižšie, tým je prah citlivosti na problematiku extrémizmu nižší, podceňovanie vplyvu extrémizmu na spoločnosť je tiež typickejšie u nekvalifikovaných a pomocných pracovníkov, kvalifikovaných manuálnych pracovníkov, podnikateľov a živnostníkov," dodal Velšic.
Podrobnejšiu analýzu možno nájsť v štúdii Mladí ľudia a riziká extrémizmu, ktorá je voľne dostupná na www.ivo.sk. Projekt Mladí ľudia a riziká extrémizmu bol realizovaný s podporou Nadácie ESET a Bratislavského samosprávneho kraja.
Napríklad k ochrane či obrane národnej suverenity sa podľa zistení hlási 66 percent mladých respondentov, k ochrane kresťanstva pred islamom 57 percent, k patriotizmu 54 percent a k všeslovanskej národnej vzájomnosti ďalších 48 percent opýtaných v prieskume. K opačnému, teda liberálnemu smerovaniu, pre ktoré sú typické napr. liberálna demokracia, prehlbovanie európskej integrácie, multikulturalizmus či podpora kultúrnej rozmanitosti, má podľa prieskumu bližšie oveľa menej z nich, od 30 do 40 percent opýtaných.
Analytik IVO a autor štúdie Marián Velšic za znepokojujúce považuje najmä zistenie, že "ochrana bielej rasy" je názorový prúd blízky až 45 percentám mladých ľudí. "Navyše mnoho z hodnôt, ktoré sú typické pre konzervatívne strany, úspešne 'sprivatizovali' extrémistické politické sily. Volanie po národnej suverenite a obmedzovanie vplyvu EÚ, patriotizmus, všeslovanská vzájomnosť, ochrana kresťanstva – na tom všetkom stavia svoju politickú agendu najmä ĽSNS," upozornil Velšic, ktorý dal do pozornosti aj ďalší faktor – nízku toleranciu k "inakosti".
Až 80 percentám respondentov by prekážalo, ak by v ich susedstve bývala rómska rodina, susedstvo moslimov by nechcelo 71 percent opýtaných. Viac ako polovici mladých (54 percent) by tiež prekážali prisťahovalci z ekonomicky menej rozvinutých krajín. Približne 40 percentám prekážajú rôzne sexuálne menšiny (gejovia, lesby, bisexuáli) a ľudia ázijského či černošského pôvodu. "Prieskum zároveň ukázal, že 81 percent opýtaných by nechceli mať za suseda človeka s extrémistickým zmýšľaním," dodal Velšic.
Hoci nástup extrémistov a rozširovanie ich vplyvu vníma väčšina mladých ľudí ako nebezpečný trend (69 percent v ňom vidí závažný problém, ktorý ich osobne znepokojuje), sociálno-demografická analýza odhalila, že niektoré sociálne skupiny nevnímajú tento problém tak výrazne. "Čím je vzdelanie nižšie, tým je prah citlivosti na problematiku extrémizmu nižší, podceňovanie vplyvu extrémizmu na spoločnosť je tiež typickejšie u nekvalifikovaných a pomocných pracovníkov, kvalifikovaných manuálnych pracovníkov, podnikateľov a živnostníkov," dodal Velšic.
Podrobnejšiu analýzu možno nájsť v štúdii Mladí ľudia a riziká extrémizmu, ktorá je voľne dostupná na www.ivo.sk. Projekt Mladí ľudia a riziká extrémizmu bol realizovaný s podporou Nadácie ESET a Bratislavského samosprávneho kraja.
