Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rezort práce podľa asociácie vyhlasuje, že do sociálnych služieb ide stále viac peňazí.
Autor TASR
Bratislava 14. decembra (TASR) – Štát nesmeruje prostriedky určené na sociálne služby tam, kde sú najviac potrebné. Na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave na to poukázala Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb v SR (APSS), ktorá kritizuje vládu za to, že ani po 11 novelách zákona o sociálnych službách neplatia klienti verejných a neverejných poskytovateľov za rovnaké služby rovnako.
Ako pripomenuli zástupcovia asociácie, dnešným dňom sa končí tohtoročné zasadanie pracovnej skupiny na prípravu legislatívnych zmien na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. "Po 11 novelách zákona o sociálnych službách sme dúfali, že bude pripravená taká novela, ktorá odstráni zásadný problém, a to je problém nerovnakého financovania klientov verejných a neverejných poskytovateľov. Tento účel sa nepodarilo dosiahnuť," upozornila predsedníčka APSS Milada Dobrotková.
Malá novela, ktorú predložili poslankyne za Smer-SD, podľa nej rieši iba operatívne veci, ktoré odďaľujú účinnosť niektorých ustanovení zákona. Ide o vykonávanie kontrol kvality poskytovania sociálnych služieb či hodnotenie bezbariérovosti zariadení.
Hodnotiť by sa nemali ani personálne štandardy v zariadeniach sociálnych služieb. "My nepotrebujeme, aby sa zrušili personálne štandardy. My potrebujeme, aby sme mali dostatok peňazí na financovanie našich zamestnancov. Žiadna z našich zásadných požiadaviek nebola prijatá," zdôraznila Dobrotková. Politická vôľa sa nenašla na zvýšenie úhrad sociálnych služieb v pôsobnosti obecnej samosprávy, ani na prevzatie zodpovednosti štátu za financovanie odkázanosti v zariadeniach patriacich pod vyššie územné celky.
Rezort práce podľa asociácie vyhlasuje, že do sociálnych služieb ide stále viac peňazí. "Je to pravda, ale nejde do tých druhov služieb, ktoré sú poddimenzované. Sú to služby krízovej intervencie a sú to služby napríklad v zariadeniach pre seniorov a zariadeniach opatrovateľskej starostlivosti. Tam je príspevok vo výške, ako bol v roku 1998, pritom minimálna mzda išla hore na 405 eur. Vláda tiež zrušila superhrubú mzdu, to sú ďalšie odvody navyše pre nás zamestnávateľov," opísal riaditeľ Arcidiecéznej charity Košice Cyril Korpesio.
Pavol Vilček zo Spišskej katolíckej charity doplnil, že zbytočne štát dáva peniaze na deinštitucionalizáciu sociálnych služieb, keď na Slovensku nefunguje systém terénnych sociálnych služieb a opatrovateľská starostlivosť. "Dávajú sa milióny eur do pobytových zariadení, na to, aby sa ľudia cvičili, že raz odštartujú, ale oni nemajú kde odštartovať," zdôvodnil.
Ako vyčíslil, viac než 40 % ceny sociálnych služieb ide štátu. Za posledné roky navyše poskytovateľom pribudlo množstvo povinností, ako sú zdravotná služba či likvidácia biologicky rozložiteľného odpadu. "Štát nielenže nám peniaze nedáva, ale cez rôzne orgány nám obrovské peniaze sťahuje. Sociálna služba sa stáva strašne nákladnou," uzavrel Vilček.
Ako pripomenuli zástupcovia asociácie, dnešným dňom sa končí tohtoročné zasadanie pracovnej skupiny na prípravu legislatívnych zmien na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. "Po 11 novelách zákona o sociálnych službách sme dúfali, že bude pripravená taká novela, ktorá odstráni zásadný problém, a to je problém nerovnakého financovania klientov verejných a neverejných poskytovateľov. Tento účel sa nepodarilo dosiahnuť," upozornila predsedníčka APSS Milada Dobrotková.
Malá novela, ktorú predložili poslankyne za Smer-SD, podľa nej rieši iba operatívne veci, ktoré odďaľujú účinnosť niektorých ustanovení zákona. Ide o vykonávanie kontrol kvality poskytovania sociálnych služieb či hodnotenie bezbariérovosti zariadení.
Hodnotiť by sa nemali ani personálne štandardy v zariadeniach sociálnych služieb. "My nepotrebujeme, aby sa zrušili personálne štandardy. My potrebujeme, aby sme mali dostatok peňazí na financovanie našich zamestnancov. Žiadna z našich zásadných požiadaviek nebola prijatá," zdôraznila Dobrotková. Politická vôľa sa nenašla na zvýšenie úhrad sociálnych služieb v pôsobnosti obecnej samosprávy, ani na prevzatie zodpovednosti štátu za financovanie odkázanosti v zariadeniach patriacich pod vyššie územné celky.
Rezort práce podľa asociácie vyhlasuje, že do sociálnych služieb ide stále viac peňazí. "Je to pravda, ale nejde do tých druhov služieb, ktoré sú poddimenzované. Sú to služby krízovej intervencie a sú to služby napríklad v zariadeniach pre seniorov a zariadeniach opatrovateľskej starostlivosti. Tam je príspevok vo výške, ako bol v roku 1998, pritom minimálna mzda išla hore na 405 eur. Vláda tiež zrušila superhrubú mzdu, to sú ďalšie odvody navyše pre nás zamestnávateľov," opísal riaditeľ Arcidiecéznej charity Košice Cyril Korpesio.
Pavol Vilček zo Spišskej katolíckej charity doplnil, že zbytočne štát dáva peniaze na deinštitucionalizáciu sociálnych služieb, keď na Slovensku nefunguje systém terénnych sociálnych služieb a opatrovateľská starostlivosť. "Dávajú sa milióny eur do pobytových zariadení, na to, aby sa ľudia cvičili, že raz odštartujú, ale oni nemajú kde odštartovať," zdôvodnil.
Ako vyčíslil, viac než 40 % ceny sociálnych služieb ide štátu. Za posledné roky navyše poskytovateľom pribudlo množstvo povinností, ako sú zdravotná služba či likvidácia biologicky rozložiteľného odpadu. "Štát nielenže nám peniaze nedáva, ale cez rôzne orgány nám obrovské peniaze sťahuje. Sociálna služba sa stáva strašne nákladnou," uzavrel Vilček.
