Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa zamestnávateľov združených v Klube 500 Slovensko prijalo systém kompenzácií pre energeticky náročné podniky v súlade s nariadením EK o štátnej pomoci.
Autor TASR
Bratislava 12. novembra (TASR) - Asociácia priemyselných zväzov (APZ) nesúhlasí a Klub 500 je rozčarovaný z vyjadrení predsedníčky Výboru Národnej rady (NR) SR pre hospodárske záležitosti Jany Kiššovej (nezaradená), ktoré sa týkajú elektrickej vratky z dielne Ministerstva hospodárstva (MH) SR pre firmy s energeticky náročnou výrobou. Médiá o tom v utorok informovali asociácia a Klub 500.
„Je síce pravda, že pomoc môže byť poskytnutá len vtedy, ak podnik patrí do odvetví uvedených v prílohe 3 usmernenia o štátnej pomoci. Je však potrebné dodať, že MH SR požiadalo listom Európsku komisiu (EK) o vyjadrenie, či by sa kompenzácia mohla rozšíriť aj na priemyselné odvetvia uvedené v prílohe 5 predmetného usmernenia,“ uvádza asociácia s tým, že EK sa však zatiaľ nevyjadrila. Zároveň APZ potvrdzuje, že ministerstvo rokuje s vládou o zvýšení financií na kompenzácie o približne 27 miliónov eur. Podľa asociácie je v systéme kompenzácie čo vylepšovať, ale oceňuje, že ministerstvo urobilo tento rok významný krok vpred v otázke pomoci podnikom s energeticky náročnou výrobou.
Podľa zamestnávateľov združených v Klube 500 Slovensko prijalo systém kompenzácií pre energeticky náročné podniky v súlade s nariadením EK o štátnej pomoci. Schéma sa pripravovala tri roky a jej prijatiu predchádzali diskusie zainteresovaných strán vrátane zástupcov podnikateľov, MH SR s EK. „Schéma pomoci má charakter priameho odporúčania EK a jej cieľom je podporiť, či priam zachrániť energeticky náročné podniky, ktoré vzhľadom na vysoké ceny elektriny strácajú konkurencieschopnosť,“ konštatuje Klub 500.
Slovensko je pritom jednou z posledných krajín v EÚ, ktorá tento systém kompenzácií zavádza. Ide o plošné, racionálne opatrenie, ktoré neselektuje majiteľov priemyselných podnikov, uzatvára Klub 500.
Poslankyňa Kiššová vo vyjadrení uviedla, že vratka vo výške 40 miliónov eur, ktorú na základe rozhodnutia ministra hospodárstva Petra Žigu (Smer-SD) získalo 76 energeticky náročných firiem, ukazuje na zvrátenosť hospodárskej politiky vlády. Slovenské firmy podľa nej bez rozdielu prispievajú na obnoviteľné zdroje podľa tarify, ktorá je jedna z najvyšších v Európskej únii, ale kompenzáciu od štátu dostanú len tie, ktoré spotrebúvajú najviac elektriny.
„Je síce pravda, že pomoc môže byť poskytnutá len vtedy, ak podnik patrí do odvetví uvedených v prílohe 3 usmernenia o štátnej pomoci. Je však potrebné dodať, že MH SR požiadalo listom Európsku komisiu (EK) o vyjadrenie, či by sa kompenzácia mohla rozšíriť aj na priemyselné odvetvia uvedené v prílohe 5 predmetného usmernenia,“ uvádza asociácia s tým, že EK sa však zatiaľ nevyjadrila. Zároveň APZ potvrdzuje, že ministerstvo rokuje s vládou o zvýšení financií na kompenzácie o približne 27 miliónov eur. Podľa asociácie je v systéme kompenzácie čo vylepšovať, ale oceňuje, že ministerstvo urobilo tento rok významný krok vpred v otázke pomoci podnikom s energeticky náročnou výrobou.
Podľa zamestnávateľov združených v Klube 500 Slovensko prijalo systém kompenzácií pre energeticky náročné podniky v súlade s nariadením EK o štátnej pomoci. Schéma sa pripravovala tri roky a jej prijatiu predchádzali diskusie zainteresovaných strán vrátane zástupcov podnikateľov, MH SR s EK. „Schéma pomoci má charakter priameho odporúčania EK a jej cieľom je podporiť, či priam zachrániť energeticky náročné podniky, ktoré vzhľadom na vysoké ceny elektriny strácajú konkurencieschopnosť,“ konštatuje Klub 500.
Slovensko je pritom jednou z posledných krajín v EÚ, ktorá tento systém kompenzácií zavádza. Ide o plošné, racionálne opatrenie, ktoré neselektuje majiteľov priemyselných podnikov, uzatvára Klub 500.
Poslankyňa Kiššová vo vyjadrení uviedla, že vratka vo výške 40 miliónov eur, ktorú na základe rozhodnutia ministra hospodárstva Petra Žigu (Smer-SD) získalo 76 energeticky náročných firiem, ukazuje na zvrátenosť hospodárskej politiky vlády. Slovenské firmy podľa nej bez rozdielu prispievajú na obnoviteľné zdroje podľa tarify, ktorá je jedna z najvyšších v Európskej únii, ale kompenzáciu od štátu dostanú len tie, ktoré spotrebúvajú najviac elektriny.
