Bratislava 8. augusta (Teraz.sk/TASR) - Vyrovnávanie deficitu vlahy pôdy je nevyhnutnou súčasťou účelového hospodárenia. Svoje o tom vedeli i poľnohospodári v časoch socializmu. Archívne snímky ukazujú, ako riešili otázku zavlažovania československí družstevníci v rokoch 1961 až 1989.
JRD Drženice, august 1961
Družstevníci na JRD Drženice, okres Levice majú vybudovanú zavlažovaciu nádrž-rybník o rozlohe 9 hektárov, z ktorého zavlažujú pomocou 6 zavlažovacích súprav 60 hektárov pôdy, kde pestujú hlavne krmoviny a technické plodiny. Teraz venujú najväčšiu pozornosť zavlažovaniu 6 hektárov cukrovej repy, lebo chcú dosiahnuť namiesto plánovaných 280 až 400 metrických centov z hektára.
Na archívnej snímke z 29. augusta 1961 zavlažovanie na JRD Drženice. Na snímke Juraj Ostrolucký, ktorý sa stará o obsluhu závlahových súprav.Foto: TASR - Ján Valko
Na archívnej snímke z 29. augusta 1961 zavlažovanie na JRD Drženice.Foto: TASR - Ján Valko
Zlaté Klasy, október 1968
Pracovníci Výskumného ústavu závlahového hospodárstva predviedli 1. októbra v Zlatých Klasoch na svojom účelovom hospodárstve novú závlahovú techniku. Do Nového Trhu, kde hospodárstvo majú, prišli na Deň novej techniky odborníci z Poľnohospodárskeho projektového ústavu, vysokých poľnohospodárskych škôl, melioračných družstiev, JDR a ďalších, aby sa presvedčili o výhodách závlahových zariadení Self-Propelled z USA a ďalekoprúdových postrekovačov Tri-Matic z Francúzska.
Na archívnej snímke z 1. októbra 1968 závlahové zariadenia počas Dňa techniky v Zlatých Klasoch. Na snímke samohybné postrekovacie zariadenie Self-Propelled z USA, ktoré je schopné za 24 hodín zavlažiť 10-hektárovú plochu dávkou 30 mm.Foto: TASR - Ján Bakala
Na archívnej snímke z 1. októbra 1968 závlahové zariadenia počas Dňa techniky v Zlatých Klasoch. Na snímke samohybné postrekovacie zariadenie Self-Propelled z USA, ktoré je schopné za 24 hodín zavlažiť 10-hektárovú plochu dávkou 30 mm.Foto: TASR - Ján Bakala
Na archívnej snímke z 1. októbra 1968 závlahové zariadenia počas Dňa techniky v Zlatých Klasoch. Na snímke samohybné postrekovacie zariadenie Self-Propelled z USA, ktoré je schopné za 24 hodín zavlažiť 10-hektárovú plochu dávkou 30 mm.Foto: TASR - Ján Bakala
Šaľa-Kolárovo, december 1969
V súčasnosti je na Slovensku takmer 90 tisíc ha veľkoplošných závlah. Jedna z najväčších a najmodernejších v našej republike je závlahová sústava Šaľa-Kolárovo o plošnej výmere vyše 9 tisíc ha. Je v prevádzke od roku 1965 a jej vybudovanie si vyžiadalo náklad vyše 80 miliónov korún. Závlahová sústava má 9 tlakových čerpacích staníc a čerpá vodu z Váhu pomocou plávajúcej čerpacej stanice o výkone 6 kubických metrov za sekundu. Na JRD a ŠM, ktoré zavlažujú sa zvýšila tržná produkcia poľnohospodárskej výroby na jednom hektári takmer o 4 tisíc korún.
Na archívnej snímke z 18. decembra 1969 závlahová sústava Šaľa-Kolárovo. Na snímke závlahová sústava.Foto: TASR - Koloman Cích
Na archívnej snímke z 18. decembra 1969 závlahová sústava Šaľa-Kolárovo. Na snímke závlahová sústava.Foto: TASR - Koloman Cích
JRD Karpaty v Mysleniciach, september 1973
Na JRD Karpaty v Mysleniciach dali v piatok 28. septembra do skúšobnej prevádzky zavlažovací systém pre vinohrady. Zariadenie vybudovali nákladom vyše 3 mil. korún. Na ploche 63 ha overujú a testujú 4 systémy, ktoré sú návrhom Výskumného ústavu závlahového v Bratislave. Sústava, použitá vo vinohradoch myslenického JRD, umožní zvýšiť úrodu hrozna až o tretinu a zlepší súčasne cukornatosť hrozna.
Na archívnej snímke z 28. septembra 1973 v Mysleniciach skúšobný zavlažovací systém. Na snímke Felix Čapček pri obsluhe zavlažovacieho systému. Foto: TASR - L. Grešner
JRD Rátka, júl 1976
Horúčavy, ktoré trvajú takmer mesiac, nepriaznivo pôsobia na poľnohospodárske kultúry. Absolútny nedostatok prirodzenej vlahy nahrádzajú intenzívnym zavlažovaním aj pracovníci zlúčeného JRD Rátka, okres Lučenec.
Na archívnej snímke zo 7. júla 1976 zavlažovanie v JRD Rátka. Na snímke opravár poľnohospodárskych strojov Ján Vilhan (v klobúku) a traktorista Ján Halász pri zavlažovacích prácach na zeleninových poliach JRD Rátka, hospodárstvo Trebeľovce. Foto: TASR - Tibor Babjak
Na archívnej snímke zo 7. júla 1976 zavlažovanie v JRD Rátka. Na snímke opravár poľnohospodárskych strojov Ján Vilhan (v klobúku) a traktorista Ján Halász pri zavlažovacích prácach na zeleninových poliach JRD Rátka, hospodárstvo Trebeľovce.Foto: TASR - Tibor Babjak
JRD Nová Bodva, jún 1982
Na hospodárstve Turnianske Podhradie na JRD Nová Bodva (okres Košice-okolie) začali v týchto dňoch naplno využívať závlahy na ploche 280 hektárov. Vďaka nim mohli začať 24. mája na hone Pusztaföld s kosbou lucerny na semeno medzi prvými v okrese Košice-okolie.
Na archívnej snímke z 29. júna 1982 zavlažovanie na JRD Nová Bodva. Na snímke vedúci čaty závlahárov František Vislay obsluhuje jednu z 15 pásových zavlažovacích súprav na láne so silážnou kukuricou.Foto: TASR - Svätopluk Písecký
Na archívnej snímke z 29. júna 1982 zavlažovanie na JRD Nová Bodva.Foto: TASR - Svätopluk Písecký
Streda nad Bodrogom, august 1989
Z celkových 32 tisíc hektárov s vybudovanými závlahami vo Východoslovenskom kraji pripadá 70 % na Východoslovenskú nížinu. Najintenzívnejšie - na vyše 60 % využíva strednoplošnú závlahu na 1 115 ha ŠM Streda nad Bodrogom (okres Trebišov). Pracuje tu 12-členná špecializovaná skupina závlahárov, výrazne hmotne zainteresovaná na výške úrod. Aj preto sa tu darí zatiaľ na 300 ha uplatňovať dvojúrodový systém s ozimným jačmeňom, po ktorom pestujú bôb na zelené kŕmenie a kukuricu na siláž. Novovytvorené servisné stredisko tu začína poskytovať opravárenské služby závlahového detailu pre celé východné Slovensko.
Na archívnej snímke z 30. augusta 1989 v Strede nad Bodrogom závlahy vo Východoslovenskej nížine. Na snímke závlahový technik Jám Rimbala z Agrostavu Trebišov (vľavo), ktorý zabezpečuje údržbu systému pre Štátnu melioračnú správu a Ing. Pavol Olexa, vedúci prevádzky hlavných melioračných zariadení Okresnej správy Štátnej melioračnej správy Trebišov kontrolujú zapojenie hydrantu. Foto: TASR - Svätopluk Písecký
