Modra/Bratislava 3. mája (TASR) - Jozef Švarc z usadlosti neďaleko Ivanky pri Dunaji bol priamym svedkom havárie, pri ktorej sa na zem zrútilo lietadlo s Milanom Rastislavom Štefánikom na palube.

A práve v jeho náručí slovenský hrdina posledný raz vydýchol. "Toto svedectvo sa dostalo náhodou do školskej kroniky z Bernolákova, vtedajšieho Čeklísu, ktorá sa viedla v rokoch 1922 až 1924. Žiaci tejto školy sa na výlete stretli s človekom, ktorý videl ako posledný Štefánika živého," povedal pre TASR Juraj Turcsány, vedúci Archívu Modra, ktorý je pracoviskom Štátneho archívu v Bratislave.

V tomto archíve sa nachádza množstvo obrazových aj písomných dokumentov o M. R. Štefánikovi, ale aj o ďalších miestnych osobnostiach, s ktorými bol Štefánik v kontakte, a ktoré sa potom podieľali nielen na vzniku ale aj na budovaní prvej Československej republiky v rokoch 1918 a 1919.

Práve zámer zmapovať obdobie prvých krokov nového štátu viedol k myšlienke usporiadať výstavu s názvom Muži a ženy roku 1919 určenú pre múzeá, ale napríklad aj stredné školy na území Bratislavského samosprávneho kraja. Výstavu pripravuje Štátny archív v Bratislave a jeho modranské pracovisko v spolupráci s múzeami a mestami bratislavskej župy.

Školská kronika z Bernolákova je jedným zo zachovaných cenných svedectiev tejto doby. Záznam o školskom výlete do Ivanky pri Dunaji možno nájsť na strane 76. Jeho autor konštatuje, že sa pri spiatočnej ceste z miesta, kde M. R. Štefánik zahynul, zastavili na tzv. Dolnom Majeri. Práve jeho správca Jozef Švarc deťom aj učiteľom prerozprával svoj zážitok zo 4. mája 1919.

Netušil, kto „tento úbohý pán“ je

Podľa autentického záznamu v ten deň okolo pol 12 dopoludnia začul "obrovský hukot". Najskôr si myslel, že cvičia vojaci z neďalekých Vajnor, potom však vybehol von.

Foto: TASR - Martin Baumann

"Tu k veľkému môjmu úžasu som videl asi dva kilometre od majeru ako klesá aeroplán, z ktorého v malej chvíľke vyšľahli plamene. Potom výbuch a celý stroj klesá v plameňoch veľkou rýchlosťou k zemi. Opäť výbuch, dym a plamene a potom mŕtve ticho," hovorí očitý svedok.

Bežal na miesto nehody a uvidel hrôzostrašný obraz: "Vetvy a konáre stromov okolo cesty polámané, stroj v plameňoch, neďaleko cesty v troskách asi 20 krokov od cesty jeden dôstojník v uniforme mne neznámej, pod strojom v troskách druhý, obidvaja už mŕtvi. Vedľa cesty v priekope tretí, ktorý potom, keď som k nemu pribehol, aby som mu poskytol pomoc, ešte dýchal. Čiapka ležala vedľa nešťastníka, podľa ktorej som usúdil, že je to iste nejaký generál. Blúzu ako aj košeľu som mu rozopol a pomáhal som mu, aby som ho k životu priviedol, ale bohužiaľ moja práca bola márna, lebo asi po pätnástich-dvadsiatich minútach v mojej náruči zomrel," popisoval svedok posledné chvíle Štefánikovho života.

Spočiatku netušil, "kto tento úbohý pán je". V neďalekej taške však našiel "vizitkartu" so Štefánikovým menom. Po chvíli na miesto nehody dorazili autá z Bratislavy aj s ľuďmi, ktorí začali tragickú udalosť vyšetrovať. Odviezli mŕtve telá, aj trosky lietadla.

"Tak skončil neohrozený pracovník pre slobodu československého národa a veľký syn Slovenska svoj život. Nech mu je ľahká tá drahá rodná zem, ktorú tak miloval," ukončil svoje rozprávanie svedok Švarc.

Vietor, nevoľnosť či atentát?

Podľa Juraja Turcsányho, vedúceho pracoviska Archív Modra, existovali rôzne teórie o príčinách havárie. "Podľa jednej haváriu spôsobil drôt, ktorý sa namotal na výškové kormidlo, Taliani zasa uvažovali o možnosti, že Štefánik, keďže bol v zlom zdravotnom stave, upadol do bezvedomia a spadol na riadiaciu páku. Podľa iných teórií si vojaci vo vajnorských kasárňach zmýlili lietadlo, považovali ho za maďarské a strieľali po ňom. Ale stroj ani telá neniesli žiadne stopy po streľbe. Najpravdepodobnejšie bolo, že fúkal silný protivietor, ktorý lietadlo stočil a v dôsledku toho havarovalo. Bolo zlé počasie a pôvodne lietadlo so Štefánikom pôvodne ani nemalo odštartovať," povedal pre TASR Juraj Turcsány.

"Predsa je však zaujímavá výpoveď svedka, z ktorej vyplýva, že lietadlo vybuchlo už vo vzduchu, aj keď konšpiračným teóriám o tom, že bol Štefánik zlikvidovaný zámerne, nemožno prikladať význam. Veď nik ani nečakal, že v ten deň má generál Štefánik priletieť, a to z dôvodu zlého počasia v Taliansku."

Foto: TASR - Martin Baumann

V modranskom archíve sa zachoval aj telegram, ktorý adresoval obciam vtedajší bratislavský župan Samuel Zoch a informoval ich v ňom o tragickej smrti ministra. "Nariaďte obciam vašeho okresu, aby veškeré verejné budovy, aj privátne, boli ozdobené čiernym praporom. Hudba, koncerty a zábavy sa až do odvolania zastavujú," uvádza sa v telegrame.

Krátko po Štefánikovej smrti zasadalo aj Mestské zastupiteľstvo v Modre. Viedol ho mešťanosta opát Ľudovít Erney a vyzval správcu učiteľského ústavu Ferdinanda Píseckého – keďže bol v minulosti Štefánikovým pomocníkom – aby navrhol, akým spôsobom si má mesto uctiť pamiatku hrdinu.

Okrem iného Písecký navrhol, aby mesto poslalo sústrastné telegramy prezidentovi T. G. Masarykovi, matke zosnulého generála Albertine Štefánikovej a ministrovi Vavrovi Šrobárovi. Uvažovalo sa o pomníku alebo o zasadení stromu.

Muži a ženy roku 1919

Zaznel aj návrh, aby sa v sobotu v modranských kostoloch odbavovali smútočné omše. V nedeľu sa malo o Štefánikovi hovoriť obyvateľom pred radnicou, a tiež žiaci mali ísť na stanicu v Šenkviciach a zaspievať pieseň Kto za pravdu horí, keď tam prechádzať vlak so Štefánikovým telom.

Zaujímavý však bol záver diskusie na pôde zastupiteľstva. Záznam hovorí: „Konečne sa pán opát vyjadril, že poneváč generál Štefánik bol náboženstva evanjelického, omšu slúžiť nemôže, ale zásluhy a smutný pád zesnulého svojim veriacim cestou kázne dá na známosť.“

Posledná rozlúčka so Štefánikom sa konala na štyroch miestach – 10. mája v Bratislave a o deň neskôr v jeho rodnej obci Košariská, v Brezovej pod Bradlom a na Bradle, kde v roku 1928 sprístupnili známu mohylu postavenú podľa návrhu architekta Dušana Jurkoviča.

Výstava Muži a ženy roku 1919, ktorú s partnermi pripravuje Štátny archív v Bratislave a Archív Modra, bude na viacerých miestach kraja otvorená v priebehu druhého polroka. "Máme také množstvo materiálov z tohto obdobia, že je to až zázrak, čo všetko sa v archívoch zachovalo," doplnil Juraj Turcsány vedúci pracoviska Archív Modra.

Na výstave nebudú chýbať ani unikátne svedectvá o Štefánikovom tragickom konci, od ktorého uplynie v piatok 4. mája 2019 rovných sto rokov.