Bratislava 19. júna (TASR) – Astronóm Robert Weryk, ktorý objavil prvý asteroid pochádzajúci z medzihviezdneho priestoru či slovenský astronóm Peter Vereš z bostonského Centra pre malé planétky patria medzi 129 odborníkov zo sveta i zo Slovenska, ktorí sa zúčastňujú na medzinárodnej konferencii Meteoroids 2019.

Fakt, že sa podujatie koná po 21 rokoch opäť na Slovensku, podľa Petra Vereša potvrdzuje, že slovenskí vedci stále patria k špičke v oblasti výskumu asteroidov a predovšetkým meteorov. Konferencia, ktorá sa koná pravidelne každé tri roky, sa prvý raz uskutočnila v roku 1992 v Smoleniciach, ďalšie dve potom v rokoch 1994 a 1998 vo Vysokých Tatrách.

„Slovensko aj Česko-Slovensko patrili medzi svetovú špičku vo výskume meteorov a meteoritov, preto nie je náhoda, že práve tu mala premiéru celosvetová konferencia zameraná na túto oblasť. Fakt, že sa na Slovensko opäť vrátila, je takisto veľkým úspechom organizátorov, predovšetkým Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského a konkrétne prodekana fakulty, astronóma Juraja Tótha. Organizovať konferenciu takéhoto charakteru je vždy súťažou a prestížou. Je to istým spôsobom zadosťučinenie a uznanie práce ľudí, ktorí pôsobia na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky,“ povedal pre TASR astronóm Peter Vereš pôsobiaci v Centre pre malé planétky na pôde Harvardského a Smithsonovho centra pre astrofyziku v Bostone.

Meteoroid, meteor a meteorit

Termín „Meteoroid“, podľa ktorého je podujatie pomenované, označuje úlomky z asteroidov a komét, resp. telesá vo vesmíre, ktoré môžu vletieť do pozemskej atmosféry. Ide teda o potenciálnych „návštevníkov“ Zeme z vesmírneho priestoru.

Keď sa ocitnú v atmosfére, vidíme ich ako „meteor“, čo je slovo, ktoré pomenúva samotný svetelný jav – väčšinou trvajúci veľmi krátko. Napokon, ak teleso nezhorí v atmosfére a dopadne na povrch zeme, nazýva sa „meteorit“. Konferencia Meteoroids 2019 sa teda venuje meteoroidom, meteorom i meteoritom, ale tiež medziplanetárnej hmote a prachu, medzihviezdnym objektom, či zrážkam Zeme s asteroidmi, teda tzv. planetárnej obrane.

Foto: TASR archív

„Mám rád stretnutia s ľuďmi, ktorých po rokoch môžem vidieť a hovoriť s nimi o rôznych možnostiach spolupráce. Prezentujem tu výsledky pozorovaní meteorov na Havajských ostrovoch. Získali sme ich prostredníctvom dvoch ďalekohľadov – pozorovali sme ich súčasne na celooblohovom kamerovom systéme AMOS, ktorý bol vyvinutý na Slovensku, a tiež ďalekohľadom ATLAS, ktorý patrí Havajskej univerzite a je financovaný NASA. Pre obe tieto inštitúcie som kedysi pracoval a spolupracujem s nimi dodnes,“ povedal o konferencii Peter Vereš.

Nájdite si svoju planétku!

Systém AMOS vznikol na pôde UK a dnes kamery, ktorou sú jeho súčasťou, sledujú nočnú oblohu na viacerých miesta Slovenska i celého sveta. Peter Vereš bol pred desiatimi rokmi ako doktorand pri jeho vzniku a predpokladá, že sa bude systém ďalej rozvíjať – pribudnú ďalšie pozorovacie lokality, čím sa rozšíri sieť a územie, ktoré pokrýva.

Dnes Peter Vereš pracuje v Centre pre malé planétky v Bostone, kde sa sústreďujú informácie o všetkých pozorovaných telesách v Slnečnej sústave.

„V minulosti som pozoroval aj cez ďalekohľady, ale teraz je mojou prácou prijímanie pozorovaní z celého sveta, počítanie ich dráh a polôh, pomenovanie a číslovanie asteroidov. Máme aj službu pre verejnosť – hocikto môže zadať názov alebo číslo asteroidu a spýtať sa, kde sa práve teraz nachádza, zistiť, akú má jasnosť a či je z daného miesta viditeľný. To je naša služba pre celý svet,“ vysvetlil Peter Vereš.

Jeho bývalé pracovisko na Havaji, menovite kolega David Tholen – sa napríklad podieľali na nedávnom objave planétky 2018 VG18, ktorá dostala prezývku Farout. Planétka sa nachádza až 126 astronomických jednotiek (AU) od Zeme, pričom jedna AU predstavuje vzdialenosť medzi Zemou a Slnkom. Ide teda dosiaľ o najvzdialenejšiu pozorovanú planétku Slnečnej sústavy.

Kto všetko lieta na oblohe?

Osobne Petra Vereša zaujíma téma interstelárnych objektov, teda telies, ktoré do Slnečnej sústavy prilietajú z iných planetárnych sústav.

Pred necelými dvoma rokmi 19. októbra 2017 astronóm Robert Weryk, jeden z hostí bratislavskej konferencie, objavil prvú takúto planétku s označením 1I/2017 U1. Keďže ju pozorovali na Havajských ostrovoch, dostala názov Oumuamua, čo v miestnom jazyku znamená „posol z veľkej diaľky“.

Foto: NASA

Momentálne je objavených asi 800-tisíc asteroidov, z nich 21-tisíc má aj meno. 107 asteroidov nesie názvy, ktoré majú spojitosť so Slovenskom – ako napríklad Slovensko, Tatry, Modra, Štefánik, Štúr, Kukučín, Podjavorinská, Dobšinský, či Satinský.

Jedna z planétiek je pomenovaná aj Petervereš a objavili ju Petr Pravec a Peter Kušnirák v Ondřejove v Českej Republike. Práve oni navrhli, aby niesla Verešovo meno. Medzi „slovenskými“ planétkami je aj Comeniana nazvaná podľa Univerzity Komenského, ktorá si práve pripomína 100 rokov od svojho založenia. V roku 1997 ju objavili Leonard Kornoš a Peter Kolény na Astronomickom a geofyzikálnom observatóriu UK v Modre.

Na tomto observatóriu mimochodom dodnes objavili 177 očíslovaných asteroidov.

Stretnutie astronómov na konferencii Meteoroids 2019, ktorú organizuje FMFI UK potrvá do piatku 21. júna.