Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na Slovensku sledovali ochranári mortalitu živočíchov na cestách a železniciach a monitorovali migráciu na severe a juhu Slovenska.
Autor TASR
Bratislava 19. augusta (TASR) - Na slovenských cestách a železniciach sa ročne udeje viac ako 1000 zrážok so zverou. Ochranári preto zmapovali migračné koridory zvierat a navrhujú, ako ich chrániť.
Projekt Transgreen, ktorý popisuje migračné koridory vo vybraných chránených územiach na Slovensku, v Česku, Maďarsku, Rumunsku a na Ukrajine, v záverečnej publikácii navrhuje spôsob ochrany pre každý dôležitý migračný koridor.
Na Slovensku sledovali ochranári mortalitu živočíchov na cestách a železniciach a monitorovali migráciu na severe Slovenska v Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Kysuce, v CHKO Strážovské vrchy a v Národnom parku (NP) Malá Fatra. Tiež na juhu v CHKO Cerová Vrchovina, CHKO Vihorlat a v NP Slovenský kras.
"Pri výstavbe na severe Slovenska sa na ochranu migračných koridorov, teda zvieracích ciest medzi územiami, veľmi nemyslelo," konštatuje riaditeľka Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) Slovensko Miroslava Plassmann. Údolím Kysuce od Žiliny až po hranice s Poľskom vedie aj frekventovaná cesta I/11, železnica a stavia sa diaľnica. "Projekt Transgreen upozorňuje na posledné koridory, ktoré sa tu zachovali. Ich ochrana je zásadná pre udržanie migrácie a zachovanie genetickej obnovy populácií zvierat," hovorí Plassmann.
Na juhu Slovenska sú podľa výsledkov projektu Transgreen bariérami rozširujúca sa zástavba, rozsiahle polia, kde migrujúce zvieratá nenachádzajú úkryty aj ploty okolo pozemkov. V NP Slovenský kras bolo identifikovaných osem koridorov a priechodnosť viacerých ohrozuje práve oplotenie. Podľa Plassman sa na juhu Slovenska pripravuje aj výstavba rýchlostnej cesty. "Je dobré, že vieme, na ktoré migračné koridory treba brať ohľad," tvrdí. WWF projekt koordinovala a na Slovensku spolupracovala so Štátnou ochranou prírody SR, Národnou diaľničnou spoločnosťou a urbanistami zo Slovenskej technickej univerzity.
Podľa Prezídia Policajného zboru došlo minulý rok na Slovensku k 1131 zrážkam s lesnou zverou. Zomrelo 55 ľudí, ťažké zranenia utrpelo 285 a doživotné následky na zdraví 1028 ľudí. Išlo pritom o strety s väčšími zvieratami - šelmami, diviakmi, líškami či srnami. Na cestách však zahynú i tisíce menších ako žaby, plazy, vtáky či netopiere. Železnice v minulom roku zaznamenali 857 zrážok so zverou. Uvádzajú, že to je o 38 menej ako pred rokom, hoci najazdili o milión kilometrov viac. Pokles pripisujú tomu, že začali používať píšťaľky s ultrazvukom. Národná diaľničná spoločnosť zasa oplotila všetky diaľnice. Pre zachovanie migrácie je však dôležité, aby ploty viedli zvieratá k ekoduktom, teda takzvaným zeleným mostom, podchodom či viaduktom, ktoré pod diaľnicou zachovávajú prírodnú krajinu. Na Slovensku sa nachádzajú len tri ekodukty - na D1 Mengusovce – Lučivná a Mengusovce – Jánovce a na D2 Moravský Sv. Ján. Plánovaný je jeden pri Svrčinovci a niekoľko na juhu.
Projekt Transgreen, ktorý popisuje migračné koridory vo vybraných chránených územiach na Slovensku, v Česku, Maďarsku, Rumunsku a na Ukrajine, v záverečnej publikácii navrhuje spôsob ochrany pre každý dôležitý migračný koridor.
Na Slovensku sledovali ochranári mortalitu živočíchov na cestách a železniciach a monitorovali migráciu na severe Slovenska v Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Kysuce, v CHKO Strážovské vrchy a v Národnom parku (NP) Malá Fatra. Tiež na juhu v CHKO Cerová Vrchovina, CHKO Vihorlat a v NP Slovenský kras.
"Pri výstavbe na severe Slovenska sa na ochranu migračných koridorov, teda zvieracích ciest medzi územiami, veľmi nemyslelo," konštatuje riaditeľka Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) Slovensko Miroslava Plassmann. Údolím Kysuce od Žiliny až po hranice s Poľskom vedie aj frekventovaná cesta I/11, železnica a stavia sa diaľnica. "Projekt Transgreen upozorňuje na posledné koridory, ktoré sa tu zachovali. Ich ochrana je zásadná pre udržanie migrácie a zachovanie genetickej obnovy populácií zvierat," hovorí Plassmann.
Na juhu Slovenska sú podľa výsledkov projektu Transgreen bariérami rozširujúca sa zástavba, rozsiahle polia, kde migrujúce zvieratá nenachádzajú úkryty aj ploty okolo pozemkov. V NP Slovenský kras bolo identifikovaných osem koridorov a priechodnosť viacerých ohrozuje práve oplotenie. Podľa Plassman sa na juhu Slovenska pripravuje aj výstavba rýchlostnej cesty. "Je dobré, že vieme, na ktoré migračné koridory treba brať ohľad," tvrdí. WWF projekt koordinovala a na Slovensku spolupracovala so Štátnou ochranou prírody SR, Národnou diaľničnou spoločnosťou a urbanistami zo Slovenskej technickej univerzity.
Podľa Prezídia Policajného zboru došlo minulý rok na Slovensku k 1131 zrážkam s lesnou zverou. Zomrelo 55 ľudí, ťažké zranenia utrpelo 285 a doživotné následky na zdraví 1028 ľudí. Išlo pritom o strety s väčšími zvieratami - šelmami, diviakmi, líškami či srnami. Na cestách však zahynú i tisíce menších ako žaby, plazy, vtáky či netopiere. Železnice v minulom roku zaznamenali 857 zrážok so zverou. Uvádzajú, že to je o 38 menej ako pred rokom, hoci najazdili o milión kilometrov viac. Pokles pripisujú tomu, že začali používať píšťaľky s ultrazvukom. Národná diaľničná spoločnosť zasa oplotila všetky diaľnice. Pre zachovanie migrácie je však dôležité, aby ploty viedli zvieratá k ekoduktom, teda takzvaným zeleným mostom, podchodom či viaduktom, ktoré pod diaľnicou zachovávajú prírodnú krajinu. Na Slovensku sa nachádzajú len tri ekodukty - na D1 Mengusovce – Lučivná a Mengusovce – Jánovce a na D2 Moravský Sv. Ján. Plánovaný je jeden pri Svrčinovci a niekoľko na juhu.
