Levice/Bratislava 28. mája (TASR) – Zachytil históriu cez portréty ľudí vtedajšej doby. Jeho zábery ho preslávili, ale až do normalizácie boli ukryté pred verejnosťou. Vytvoril aj najslávnejšiu slovenskú fotografiu, ktorá sa radí medzi najlepšie fotografie 20. storočia. Fotografia Muž s odhalenou hruďou pred okupačným tankom z augusta 1968 sa stala obrazovou ikonou nenásilného odporu proti vojskám Varšavskej zmluvy.

V utorok 28. mája si pripomíname nedožitých 85 rokov od narodenia legendárneho slovenského fotografa a fotoreportéra Ladislava Bielika. "Otec bol vtipný, bezprostredný. Organizoval zábavu, napríklad verejné stranícke kapustnice vždy pre všetkých. Keď ma občas zobral do mesta alebo do legendárneho Tulipánu, kde sedával s inými fotografmi, fascinovalo ma koľko ľudí pozná a koľko ľudí pozná jeho. Aj pri zoznamovaní sa s cudzími, väčšinou už pri druhej - tretej vete zaznel smiech," povedal TASR jeho syn Peter Bielik.

Ladislav Bielik sa narodil 28. mája 1939 v Leviciach. Po maturite na chemickej priemyslovke pracoval vo Virologickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Tu sa začal venovať fotografovaniu. Ako aktívny športovec preferoval najmä športovú tematiku. V roku 1965 zamieril do týždenníka Štart. Neskôr sa stal fotoreportérom denníka Smena a práve tam ho zastihol aj tragický rok 1968 - vpád vojsk Varšavskej zmluvy do bývalého Československa.

"Viem určite, že nemal rád vojnu a vojakov. Pamätám si, ako veľmi nadával, keď sme raz cestou na Tále stretli kolónu sovietskych vojenských vozidiel," zaspomínal si Peter Bielik.

Manžel novinárky Alice Bielikovej sa dostal do povedomia širokej verejnosti najmä tým, že v auguste 1968 zachytil na svoj fotoobjektív prvé dni intervencie v uliciach Bratislavy. Na celom svete ho však preslávila predovšetkým jedna zo 187 zachovaných fotografií – Muž s odhalenou hruďou pred okupačným tankom. V roku 1968 bola zaradená do výstavnej kolekcie World Press Photo a opakovane sa objavovala v renomovaných súboroch najlepších fotografií 20. storočia.

Ikonická fotografia zobrazuje bratislavského inštalatéra Emila Galla ako stojí v prvý deň intervencie o pol deviatej ráno pred tankom. Meno muža, ktorý sa postavil proti tanku, bolo dlhé roky neznáme. Až po Nežnej revolúcii ho identifikovala jeho dcéra.

Cesta jednej z najpozoruhodnejších fotografií 20. storočia k verejnosti bola značne strastiplná. Po prvý raz ju uverejnil na druhý deň po začiatku invázie 22. augusta v mimoriadnom vydaní denník Smena bez uvedenia mena autora. Noviny preniesli turisti za hranice a tam vyšla fotografia prvýkrát 25. augusta 1968 v týždenníku Welt am Sonntag.

Vzápätí ju prevzali svetové agentúry a popredné zahraničné periodiká ako napríklad americký The New York Times či nemecký Die Welt. Autorstvo fotografie si prisvojili mnohí fotografi a agentúry, pričom dochádzalo k viacerým faktografickým nepresnostiam.

"To, že otec vytvoril v auguste 1968 výnimočné fotografie sme vedeli, pretože sme mali doma odložené mimoriadne vydanie denníka Smena, ako aj jedno vydanie Welt am Sonntag. Keďže otec skoro a tragicky zomrel, nestihol nikomu povedať, kde ukryl negatívy týchto fotografií," priblížil syn Peter.

Vzácne originály negatívov čakali na objavenie desiatky rokov. "Začali sme ich hľadať v decembri 1989, keď nás o to veľmi nástojčivo žiadal otcov skvelý kamarát Pavol Meluš. Napokon som ich našiel ja v starom kufri, ktorý bol schovaný v pivnici," prezradil.

S objavom fotografií sa začal boj o autorské práva s nemeckou agentúrou DPA. V dlhotrvajúcom súdnom spore padol definitívny verdikt o priznaní autorských práv dedičom autora v roku 2012. To vďaka tomu, že rodina našla originálne negatívy. Keby sa neboli súdili, bola by fotografia dielom nemeckého občana.

Zábery z augusta 1968 Bielika síce preslávili, ale počas normalizácie prišiel o zamestnanie. V roku 1971 musel odísť z redakcie denníka Smena a po roku 1975 bol nútený opustiť aj redakciu týždenníka Štart. Po mnohých žiadostiach a prosbách mu napokon ako jedinému fotografovi v bývalom Československu povolili živnosť.

"Tento objav poznačil celý môj život. Otcovými fotografiami sa zaoberám v podstate dodnes každý deň. Urobili sme od roku 1989 desiatky výstav a vyhrali množstvo súdnych procesov s tými, ktorí si otcove fotografie prisvojili. Z toho pramení aj obrovské poznanie o povahe štátu, moci a o charaktere ľudí. Aj keď mi ho otec nemohol odovzdať priamo, napokon sa ku mne dostalo práve cez jeho dedičstvo," zdôraznil pre TASR Peter Bielik.

Fotografovanie sa stalo Ladislavovi Bielikovi osudným. Zomrel nešťastnou náhodou ako 44-ročný 24. marca 1984. Na automobilových pretekoch v Pilíšskom pohorí pri Budapešti pretekár nezvládol manéver, vyletel z trate a zabil šesť ľudí. Bielika zasiahla smrteľne letiaca pneumatika. "Otec zahynul tragicky pri výkone svojho povolania, keď som mal deväť rokov. To ráno a nasledujúce dni mám pevne vryté v pamäti," dodal.

Ladislavovi Bielikovi, ktorý sa výrazne zapísal do dejín slovenskej reportážnej fotožurnalistiky udelil v roku 2003 prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster za mimoriadnu fotoreportérsku prácu Rad Ľudovíta Štúra II. triedy in memoriam a v rodných Leviciach je po ňom pomenovaná Stredná umelecká škola.

V roku 2008, pri 40. výročí invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, bolo od mája do septembra všetkých 187 fotografií vystavených v parku na bratislavskom Šafárikovom námestí, v okolí ktorého väčšina z nich vznikla.

Pri príležitosti 50. výročia od vytvorenia série legendárnych fotografií bola vydaná 21. augusta 2018 séria pamätných predmetov. Zahŕňala poštovú známku z edičného radu Umenie a suvenírovú bankovku s hodnotou 0 eur - obe s vyobrazením fotografie Ladislava Bielika Muž s odhalenou hruďou. Jej súčasťou bola aj kniha August 1968 - Ladislav Bielik.