Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 25. november 2024Meniny má Katarína
< sekcia Slovensko

Autor ikonickej foto z augusta 1968 L. Bielik sa narodil pred 80 rokmi

Ikonická fotografia z augusta 1968. Foto: TASR / Vlastimír Andor

Fotografia sa stala obrazovou ikonou nenásilného odporu proti vojskám Varšavskej zmluvy, prinášajúcou hlboké a trvalé posolstvo o hrozbe bezprávia a násilia, ktorého sa dopúšťajú tí, ktorí majú moc.

Levice/Bratislava 28. mája (TASR) – Jeho fotografia Muž s odhalenou hruďou pred okupačným tankom je nielen najslávnejšou slovenskou fotografiou, ale patrí medzi najlepšie fotografie 20. storočia. Stala sa obrazovou ikonou nenásilného odporu proti vojskám Varšavskej zmluvy, prinášajúcou hlboké a trvalé posolstvo o hrozbe bezprávia a násilia, ktorého sa dopúšťajú tí, ktorí majú moc. V utorok 28. mája si pripomenieme 80. výročie narodenia jej autora Ladislava Bielika – skvelého slovenského fotografa a fotoreportéra.

Ladislav Bielik sa narodil 28. mája 1939 v Leviciach. Po maturite na chemickej priemyslovke pracoval vo Virologickom ústave SAV v Bratislave, kde sa začal zároveň venovať aj fotografovaniu. Keďže ako aktívny športovec preferoval najmä športovú tematiku, zamieril v roku 1965 do športového týždenníka Štart. Neskôr sa stal fotoreportérom denníka Smena a práve tam ho zastihol aj tragický rok 1968, vpád vojsk Varšavskej zmluvy do bývalého Československa.

Manžel novinárky Alice Bielikovej, s ktorou sa zosobášil v roku 1968 sa dostal do povedomia širokej verejnosti najmä tým, že v auguste 1968 zachytil na svoj fotoobjektív prvé dni intervencie v uliciach Bratislavy. Na celom svete ho však preslávila predovšetkým jedna zo 187 zachovaných fotografií – Muž s odhalenou hruďou pred okupačným tankom. V roku 1968 bola zaradená do výstavnej kolekcie World Press Photo a následne sa opakovane objavovala v renomovaných súboroch najlepších fotografií 20. storočia.

Ikonická fotografia Muža s odhalenou hruďou, zobrazujúca bratislavského inštalatéra Emila Galla ako stojí v prvý deň intervencie o pol deviatej ráno pred tankom „je symbolom nenásilného odporu obyvateľstva Slovenska proti bezpráviu. Odporu, ktorý si pripomíname s otvorenými očami a s presvedčením, že sloboda a demokracia sú v živote človeka a národa tou najvyššou hodnotou,“ povedal riaditeľ Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) Slavomír Michálek. Meno muža, otca štyroch detí, ktorý sa postavil proti tanku bolo ale dlhé roky neznáme. Až oveľa neskôr, po Nežnej revolúcii v novembri 1989, ho identifikovala jeho dcéra.

Rovnako aj cesta jednej z najpozoruhodnejších fotografií 20. storočia k verejnosti bola značne strastiplná. Po prvý raz ju uverejnil na druhý deň po začiatku invázie 22. augusta v mimoriadnom vydaní denník Smena bez uvedenia mena autora. Noviny preniesli turisti za hranice a tam vyšla fotografia prvýkrát o tri dni neskôr (25. augusta 1968) v týždenníku Welt am Sonntag. Vzápätí ju prevzali svetové agentúry a popredné zahraničné periodiká ako napríklad americký The New York Times či nemecký Die Welt. Autorstvo fotografie Muža s odhalenou hruďou si prisvojili mnohí fotografi a agentúry, pričom dochádzalo k mnohých faktografickým nepresnostiam. Tak napríklad v rôznych médiách aj renomovaných svetových publikáciách sa z Bratislavy na zábere stala Praha či Budapešť a z bratislavského inštalatéra český študent alebo pražský robotník v mundúre väzňa koncentračného tábora.

Vzácne originály negatívov čakali na objavenie dlhé desiatky rokov. V starom ošúchanom kufri v pivnici paneláku ich v roku 1989 našiel mladší syn fotografa Peter, ktorý zároveň začal spolu so svojimi najbližšími boj o autorské práva s nemeckou agentúrou DPA. Bol to nekonečný, dlhotrvajúci súdny spor až pokiaľ nepadol v roku 2012 definitívny verdikt o priznaní autorských práv dedičom autora a to vďaka tomu, že rodina našla originálne negatívy. „Keby sme sa neboli súdili, bola by dnes tá fotografia dielom nemeckého občana,“ povedal Peter Bielik.

Zábery z augusta 1968 Ladislava Bielika síce preslávili, ale počas normalizácie prišiel o zamestnanie. V roku 1971 musel odísť z redakcie denníka Smena a po roku 1975 musel opustiť aj redakciu týždenníka Štart, kam medzitým prešiel. Po mnohých žiadostiach a prosbách mu napokon ako jedinému fotografovi v bývalom Československu povolili živnosť.

Fotografovanie sa stalo Ladislavovi Bielikovi osudným. Zomrel nešťastnou náhodou iba ako 44-ročný 24. marca 1984. Na automobilových pretekoch v Pilíšskom pohorí pri Budapešti mu jeho kamarát, maďarský pretekár Peter Szabolffy ukázal zákrutu, kde môže urobiť dobré zábery. Avšak pretekár manéver nezvládol, vyletel z trate a zabil šesť ľudí. Ladislava Bielika zasiahla smrteľne letiaca pneumatika.

Ladislavovi Bielikovi, ktorý sa výrazne zapísal do dejín slovenskej reportážnej fotožurnalistiky udelil v roku 2003 prezident Slovenskej republiky (SR) Rudolf Schuster za mimoriadnu fotoreportérsku prácu Rad Ľudovíta Štúra II. triedy in memoriam a v rodných Leviciach je po ňom pomenovaná Stredná umelecká škola.