Partizánska Ľupča/Bratislava 12. apríla (TASR) – Po celý profesionálny život sa zaoberal hudbou a matematikou. Významný slovenský skladateľ a klavirista Miroslav Bázlik je autorom opery Peter a Lucia, oratórií, orchestrálnych i komorných diel, ako aj elektroakustických skladieb a vokálnej tvorby. V pondelok 12. apríla sa dožíva 90 rokov.

Miroslav Bázlik sa narodil 12. apríla 1931 v Partizánskej Ľupči ako syn evanjelického farára. Na konzervatóriu v Bratislave študoval od roku 1946 hru na klavíri u Anny Kafendovej a do tajomstiev kompozície ho zasvätil Alexander Moyzes. Po skončení konzervatória študoval na Matematicko-fyzikálnej fakulte Karlovej univerzity v Prahe odbor matematická analýza a súčasne bral súkromné hodiny kompozície a hry na klavíri.

V rokoch 1956 až 1961 sa venoval štúdiu kompozície u Jána Cikkera na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. V tomto období, až do roku 1962, pôsobil zároveň aj ako vysokoškolský pedagóg matematiky na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT) v Bratislave. O rok neskôr bol v slobodnom povolaní. K pedagogickej činnosti sa vrátil v rokoch 1990-1993 - učil na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Katedre skladby a hudobnej teórie Hudobnej a tanečnej fakulty VŠMU.

Vo svojej tvorbe nadviazal Miroslav Bázlik na Johanna Sebastiana Bacha, Ludwiga van Beethovena, Fryderyka Chopina a Johannes Brahmsa. Kombináciu využívania barokových prvkov s dvanásťtónovou technikou uplatnil v Hudbe pre husle a orchester. Komorný cyklus Päť piesní na čínsku poéziu pre alt, flautu, violončelo a klavír zložil v roku 1960. V diele, ktoré pojednáva o rozchode muža a ženy Bázlik zachytil celú škálu emocionálnych polôh – od zúfalstva až po miernu ironickosť.

V rokoch 1962 až 1966 pracoval na opere Peter a Lucia. Ako predloha mu poslúžilo libreto filmového scenáristu a režiséra Miroslava Horňáka vytvorené podľa novely Romaina Rollanda. Skladateľa upútal silný dramatický protiklad dvoch svetov - intímneho vzťahu Petra a Lucie a vojnou traumatizovanej spoločnosti. Táto opera bola inscenovaná na doskách Slovenského národného divadla (SND).

Medzi ďalšie významné diela umelca patrí oratórium Dvanásť (1967), Canticum 43 pre soprán, zbor a orchester (1968–71), elektroakustické kompozície Spektrá (1970–74), Simple Electronic Symphony (1975), Epoché I, II, III pre violončelo, orchester a magnetofónový pás (1983 – 84), komorné oratórium Canticum Jeremiae (1987), Partita pre orchester (1988), Koncert pre klavír a orchester (2003 – 06), Koncert pre husle a orchester (2004), Koncert pre gitaru, kontrabas, čembalo a sláčikový orchester (2015).

Miroslav Bázlik sa podieľal aj na príprave vydania spevníka Slovenskej evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Jeho konečnú podobu vytvoril spolu s Karolom Wurmom (Evanjelická partitúra).

Za svoje diela získal Miroslav Bázlik niekoľko domácich i zahraničných ocenení. Medzi nimi napríklad cenu kráľovnej Marie-José (1974), cenu Jána Levoslava Bellu (1977), ocenenie na Prix de musique folklorique de Radio Bratislava (v rokoch 1977 a 1983) a v roku 2005 bola hudobnému skladateľovi udelená Veľká cena SOZA.

Zdroj: https://hc.sk, https://beliana.sav.sk, http://www.bhsfestival.sk